V 4. nedeľu po Zjavení sa konal výročný zborový konvent počas ktorého podal zborový farár túto kňazskú správu.
Suspírium
Posväť nás, Kriste, v tejto chvíli,
aby sme v Teba úprimne verili,
verili Tvojmu láskavému slovu,
ktorým nás voláš k sebe znovu. Amen.
Kázňový text
L 19,1-10 „Potom vošiel do Jericha a prechádzal cezeň. A hľa, muž menom Zacheus, ktorý bol nad colníkmi a bol bohatý, žiadal si vidieť Ježiša, ktorý to je. Ale nemohol pre zástup, lebo bol malej postavy. Pobehol teda vopred a vyliezol na divý figovník, aby Ho videl, lebo mal ísť tadiaľ. Keď Ježiš prišiel na to miesto, pozrel hore na neho a povedal mu: Zacheus, zostúp rýchlo, lebo v tvojom dome musím dnes zostať. A zostúpil rýchlo a prijal Ho s radosťou. Všetci, ktorí to videli, reptali a hovorili: K hriešnemu človeku vošiel si odpočinúť! Ale Zacheus vstal a povedal Pánovi: Ajhľa, Pane, polovicu majetku dávam chudobným, a ak som niekoho oklamal v niečom, vraciam to štvornásobne. I riekol mu Ježiš: Dnes sa stalo spasenie tomuto domu, pretože aj on je synom Abrahámovým. Lebo Syn človeka prišiel hľadať a spasiť, čo bolo zahynulo.“
Čítal som poviedku, ktorú napísal Bertold Brecht vo svojich „Kalendárových historkách“. Bol to príbeh ženy, ktorá sa celý život rozdávala – pre svojho muža, pre svoje deti. Poslušne slúžila a na seba nemala čas. Potom sa zrazu všetko zmenilo. Deti odišli z domu, vyleteli z rodného hniezda a manžel zomrel. A žena začala robiť to, čo sa jej páčilo a nie to, čo sa od nej očakávalo. Žila z peňazí, ktoré dostala za predaj manželovej tlačiarne. Bývala vo veľkom dome a začala sa starať o ľudí, ktorých si sama vybrala. Nie o príbuzných, nie o deti. Začala pomáhať jednoduchej mladej dievčine. Začala chodiť do kina, stretávala sa s novými kamarátkami, chodila na výlety. Tešilo ju vstať o tretej hodine ráno a prechádzať sa prázdnymi ulicami mesta. A jej okolie sa zhodlo, že je vlastne pomätená. Deti hovorili o „nedôstojnej komédii svojej drahej matky.“
Je to stará poviedka, ktorá vypovedá o predstavách a určených úlohách v spoločnosti. Ale to, že máme predstavu o tom, čo je „správny“ život, to je platné aj pre nás. Nesieme v sebe všeobecnú mienku, ako má kresťan žiť, čo má robiť a čomu sa naopak vyhýbať. Do spoločenstva nášho cirkevného zboru sa – aspoň formálne – hlási mnoho ľudí, ktorí žijú inak, ktorí nespĺňajú naše predstavy a životné modely. Vnímame určité napätie medzi tými, ktorí „vedia“ ako má kresťan žiť a medzi tými, ktorí sa „vzpierajú“ snahe voviesť ich do mantinelov „správneho“ života. Obmedzuje sa teda viera na splnenie predstavy, ako kresťan žije? A čo s tými, ktorí tieto predstavy nespĺňajú, ale zároveň svojim životom dokazujú, že ich Ježiš „zaujíma“? Možno svoju túžbu dobre skrývajú pred okolím a možno aj sami pred sebou, ale v ich živote je duchovná túžba a smäd. S týmito otázkami a myšlienkami vstupujeme do príbehu o Zacheovi.
O Zacheovi toho vlastne veľa nevieme. Evanjelista Lukáš sa obmedzil na tri informácie: bol to colník, bol bohatý a bol nízkej postavy. Ale aký to bol človek? S istotou vieme len jedno, túžil vidieť Ježiša. Možno sa od niekoho dopočul o Ježišovi z Nazareta, o Jeho podivuhodných činoch,…a túžil Ho spoznať. Možno tušil, že tento človek by mu mohol dať to, po čom stále túžil a pritom nevedel čo to je. Jeho túžbe môžeme porozumieť i vďaka slovám cirkevného otca Augustína: „Nepokojné je moje srdce, Bože, kým nespočinie v tebe.“ Áno, Boh stojí za Zacheovou túžbou. A práve tak stojí za túžbami všetkých tých, ktorí robia nepatrné, neisté a váhavé kroky za Ježišom. Túto túžbu môžeme vidieť v tom, že sa niekto prihlási za člena cirkevného zboru, len občas zavíta do kostola, kladie zvedavé otázky, alebo len tak sleduje život kresťanov. A čo je zvláštne, niekedy túto túžbu môžeme vycítiť i v „hranom“ nezáujme.
Zachea priviedla jeho túžba do koruny stromu. Vyliezol na strom pretože bol malej postavy a nechcel sa tisnúť v dave. A možno nielen preto. Možno sa Zacheus skrýval. Nechcel, aby druhí videli, že aj on chce vidieť Ježiša. Asi tušil, ako by to komentovali. Vyliezol teda na strom. Musela to byť veľká túžba vidieť Ježiša, keď bohatý colník kvôli nej liezol na strom ako nejaký malý chlapec. Muselo ho to stáť veľa pokory, pretože riskoval, že bude zosmiešnený, ak ho niekto uvidí. Ale on to riskoval. Pre Ježiša. A neoľutoval to.
Okolo Ježiša sa v Jerichu tisli početné davy. Určite tam boli mnohí zbožní ľudia, ktorí poznali a spĺňali správnu predstavu o dobrom živote. Vedeli, čo od nich Boh žiada, ako majú žiť a snažili sa to naplniť. Ale Ježiš zdvihol hlavu, pozrel sa do koruny stromu a oslovil práve Zachea. „Zacheus, zostúp rýchlo, lebo v tvojom dome musím dnes zostať.“ Ježiš vedel, že sa Zacheus na Neho prišiel pozrieť. Aby Ho však skutočne poznal, musel zliezť dolu. Dolu zo svojej pozorovateľne, dolu zo svojej skrýše. Ak chce Ježiša skutočne spoznať, nestačí byť pozorovateľom. Musí zísť dolu a uviesť Ho do svojho domu. Ježišove slová vyjadrujú túžbu po Zacheovi, túžbu po každom z nás. Pre Ježiša je každý z nás životne dôležitý. Veď pre každého z nás zostúpil z nebeskej slávy na zem.
Je zvláštne, že evanjelista Lukáš nezaznamenal žiadne Ježišove slová. O čom sa rozprával so Zacheom cestou do jeho domu? A čo mu povedal pri jeho stole? Alebo mlčal a bol jednoducho Zacheovi nablízku? Hľadanie odpovede by bolo obyčajným hádaním. To najdôležitejšie však vieme: Zacheus si tvárou v tvár Ježišovi, tomu svätému, dokonalému a milujúcemu Ježišovi uvedomil, že už nechce byť tým starým Zecheom. Uvedomil si, že konečne našiel to, čo márne hľadal dlhé roky, že nešiel Lásku a v nej našiel i sám seba, svoju dôstojnosť, svoj pokoj. Rozhodne sa vrátiť všetko, čo získal nepoctivým spôsobom a polovicu majetku dá chudobným. Kto by čakal takúto zmenu? Kto by povedal, že Zacheus sa k niečomu takému odhodlá? Takéto zázraky robí jedine Ježiš.
To ako nás zachraňuje však nie je schematické a nedeje sa to u každého rovnakým spôsobom. Veď každý z nás je úplne iný a Pán Boh to berie vážne. „Syn človeka prišiel hľadať a spasiť, čo bolo zahynulo.“ Každého z nás hľadá a nachádza v našich skrýšach, kde sa schovávame pred Ním, pred ľuďmi i sami pred sebou. Čaká, či budeme obhajovať svoj doterajší stav, alebo priznáme sebe i Jemu svoju hriešnosť a prijmeme silu Ducha Svätého ku zmene života.
Bratia a sestry! Myslím si, že okolo nás je mnoho Zacheov, ktorí v dostatočnom odstupe sledujú pôsobenie Ježiša v živote Jeho nasledovníkov. Ježiš premenil Zacheov život tým, že mu dal najavo, že ho pozná, že ho považuje za svojho blížneho a že mu chce byť nablízku. Dnešné evanjelium aj nás vyzýva, aby sme neboli nevšímaví, ale naopak oslovili Zacheov, ktorí sú blízko nás. Apoštol, ktorý bol preniknutí duchom Ježišovho evanjelia povedal: „Lebo hoci aj slobodný od všetkých, dal som sa do služby všetkým, aby som čím viacerých získal. Židom som bol Žid, aby som Židov získal,… slabým bol som slabý, aby som slabých získal; všetkým bol som všetko, aby som aspoň niektorých priviedol ku spaseniu.“ Možno, že vo svojej dobe budeme najúčinnejšie ponúkať Kristovu blízkosť, keď sa k tým hľadajúcim a túžiacim po stretnutí s Bohom priblížime tak ako Ježiš k Zacheovi. Amen.
Na zborovom konvente sa rok čo rok zaoberáme najmä číslami. Aj keď náš duchovný život nechceme oklieštiť na štatistické hlásenie, ktoré môže skôr unavovať ako povzbudzovať, napriek tomu si treba uvedomiť, že každé číslo len vyjadruje určitú realitu. Realitu nášho duchovného života.
Ako teda prežívame spoločenstvo v našom cirkevnom zbore? Čo od neho očakávame a čo nám dáva? Vidieť na živote nášho cirkevného zboru pôsobenie a požehnanie nášho Pána? To všetko sú otázky, nad ktorými sa zamýšľame častejšie ako len pri podávaní kňazskej správy.
1. Bohoslužobný život
Čo pre nás znamenajú služby Božie v zbore? Vnímame ich ako spoločenstvo so svojim Pánom Ježišom, pri Jeho slove alebo sú pre nás len povinnosťou kresťana, ktorú si musíme splniť? Prijímame zvesť slova Božieho ako konkrétne slovo do nášho života, o ktorom premýšľame a podľa ktorého žijeme? Veď práve to je spôsob ako môžeme vydávať prirodzené svedectvo o tom, že nasledujeme nášho Pána Ježiša Krista.
Priemerná účasť na hlavných službách Božích bola 179 – to je 11,35 % z 1576 členov cirkevného zboru. Na stredtýždňových službách Božích bola priemerná účasť 17, to je 1,07 % Na advetných večierňach bol priemerná účasť 17 (1,07 %) a na pôstnych večierňach 18 (1,14 %). Na pôstnom a adventom modlitebnom týždni bola priemerná účasť 8 (0,5 %) Dvakrát v roku sa uskutočnili i služby Božie v Domove sociálnych služieb v Adamovských Kochanovciach a účastnilo sa ich priemerne 23 klientov.
Okrem zborového farára v našom zbore poslúžili kázňou: br. biskup Milan Krivda (1x), s. seniorka Eva Juríková (1x), br. Dušan Tóth (1x), br. Ján Baláž (1x), s. Jarmila Zajíčková (3x) a br. Daniel Baláž (3x) Na službách Božích nás hrou na organe viedla sestra Jarmila Zajíčková a bratia Martin Augustín a Zdenko Zajíček.
Som vďačný Pánu Bohu za každého z vás, ktorí prichádzate na služby Božie. Verím, že sa spoločne tešíme z tých, ktorí nachádzajú cestu do kostola, ale zároveň prosíme i za tých, ktorí opustili svoje miesto medzi nami a teraz blúdia v okolitom svete. Nezabúdajme na nich, ale vo svojich modlitbách predkladajme prosby i za nich.
2. Sviatosti
A) Krst svätý
V uplynulom roku bolo pokrstených 6 chlapcov a 9 dievčat – spolu 15. Žiaľ, väčšina krstov sa konala mimo hlavných služieb Božích, pretože rodičia nechcú rušiť prípadným plačom dieťaťa ostatných ľudí v kostole. Dúfam, že nikomu z nás takýto plač nikdy neprekážal, ale naopak bol nádejou aj pre tento cirkevný zbor. Verím, že rodičia pokrstených detí nebudú v budúcnosti hľadať dôvody, prečo by ich dieťa ešte nemalo chodiť do kostola, ale práve naopak budú hľadať a nachádzať spôsoby ako ich sami duchovne viesť, aby ich viera rástla a prinášala ovocie v podobe činov lásky.
B) Večera Pánova
Sviatosť Večere Pánovej bola celkom prisluhovaná 31 krát, z toho 21x v kostole a 10x v domácnosti. Celkovo k Večeri Pánovej pristúpilo 274 mužov a 464 žien, spolu 778. Každoročne upozorňujem na stagnujúci až klesajúci počet pristupujúcich k Večeri Pánovej, ale moje slová nenachádzajú želanú odozvu. Iste, sú to len slová človeka, ale či nás Pán Ježiš sám nepozýva k stolu svojej milosti? Mnohokrát som už prízvukoval, že ten kto nepristupuje k Večeri Pánovej duchovne chradne a je ako ratolesť na vínnom kmeni nášho Pána Ježiša Krista, ktorá usychá. Množstvo tých, ktorí nepristupujú k Večeri Pánovej ani raz v roku je alarmujúce – len odhadom je to asi 1200 bratov a sestier. Nevyzýva nás Pán Ježiš aj skrze týchto ľudí k osobnému svedectvu o tom, čo pre nás Večera Pánova znamená a čo nám prináša? Verím, že ak nebudeme mať strach svedčiť o tom, Duch Svätý nám dá tie správne slová, ktoré pozvú našich bratov a sestry, aby sa presvedčili aký dobrý je Pán.
3. Bohoslužobné výkony
A) Konfirmácia
Konfirmácia sa v cirkevnom zbore konala v 2. nedeľu po Veľkej noci – 18. apríla 2010, keď boli konfirmované 3 dievčatá a 2 chlapci. Skúška konfirmandov bola pre nízky počet konfirmandov spojená so slávnosťou konfirmácie. Konfirmovaných pozdravil brat dozorca i členovia spoločenstva evanjelickej mládeže. Po náležitej príprave boli konfirmovaní i 2 dospelí. Spolu bolo v roku 2010 konfirmovaných 7 bratov a sestier. Ku konfirmácii sa v súčasnosti pripravuje 10 žiakov druhého ročníka a 10 žiakov prvého ročníka.
B) Sobáše
O uzavretie manželstva požiadalo a cirkevne zosobášené boli tri páry. Z toho jedno manželstvo bolo evanjelické a dve boli nábožensky zmiešané.
C) Pohreby
V nádeji vzkriesenia, ktoré nám Pán zasľúbil slovami: „Ja som vzkriesenie a život, kto verí vo mňa, bude žiť, aj keby umrel, a nik neumrie naveky, kto žije a verí vo mňa“, sme sa v roku 2010 rozlúčili s 5 mužmi a 14 ženami. Spolu bolo teda 19 pohrebov. Zvlášť ďakujem všetkým, ktorí si so sebou na pohreb zoberú Funebrál, z ktorého následne i spievajú. Verím, že i to je príkladné svedectvo o vzájomnom zdieľaní a povzbudení pozostalých členmi nášho cirkevného zboru.
4. Biblická a vnútromisijná práca
A) Biblické hodiny dospelých
Konali sa v zborovom dome v stredu od 18.00, neskôr od 17.30 hod. Priemerná účasť bola 9. Biblické hodiny sa konajú v takejto podobe: úvodná pieseň, modlitba duchovného, spoločné čítanie biblického textu – jeho výklad, otázky k textu i výkladu – diskusia, modlitby. Na biblických hodinách sme preberali List Galatským.
Biblické hodiny sú príležitosťou k tomu, aby sme mohli počúvať a hľadať Božie zámery pre naše osobné životy, ale aj pre život našich rodín a cirkevného zboru. Bez biblického vzdelávania môžeme my, kresťania, len sotva presvedčivo viesť rozhovory s ľuďmi bez viery či s tými, ktorí o Bohu pochybujú alebo Ho ešte iba hľadajú.
B) Spoločenstvo evanjelickej mládeže
Stretnutie s kamarátmi, s ktorými sa môžem porozprávať, zveriť so svojimi problémami a starosťami, ale aj radosťami, a pritom cítiť Pánovu prítomnosť v našom strede – takto opísala stretnutia mládeže vedúca spoločenstva Ing. Eva Kadlečíková. O tom, že sú spoločenstvom naozaj dobrých priateľov svedčí aj to, že sa nestretávajú len v sobotu. Spolu trávia čas aj v nedeľu pred službami Božími pri spoločných raňajkách, v týždni pri spoločenských hrách, na filmovom klube a v lete aj pri športoch.
Členovia mládeže v roku 2010 zorganizovali zborový ples, mládežnícky tábor, vianočný večierok, zúčastnili sa festivalu kresťanskej hudby Campfest. Po viacerých neúspešných pokusoch sa v novembri 2010 začal stretávať i dorast pod názvom „Klub na pevnej skale“. Priemerná účasť na mládeži je 8 a na doraste 12.
C) Spoločenstvo evanjelických žien
Spoločenstvo evanjelických žien v našom cirkevnom zbore je založené na túžbe po spoločenstve, ktoré spája sestry vo viere, láske a dôvernom poznávaní slova Božieho. Duchovne sa vzdelávajú, posilňujú vo viere, modlia sa, aby sa cez ne mohla Božia láska prelievať do našich rodín. Zmysel činnosti SEŽ veľmi dobre vyjadruje citát z Písma: „Tak aj vy, keďže horlíte za duchovné dary, hľaďte, aby ste sa rozhojňovali v nich na budovanie cirkvi.“ (1K 14, 12)
SEŽ sa stretáva pravidelne jedenkrát za mesiac zvyčajne v prvú nedeľu o 14.hodine v zborovom dome. Priemerná účasť je 16 sestier. Pokračujú v štúdiu Evanjelia podľa Matúša. Okrem kresťanskej poézie, ktorá je súčasťou týchto stretnutí čítajú úryvky z knihy Očarujúca od autorov John a Stasi Eldredge.
D) Spevokol
Spevokol sa stretával pravidelne jeden krát do týždňa vo štvrtok večer a pokračoval v nácviku príležitostných piesní ku rôznym výročiam a kresťanským sviatkom. Podľa aktuálnych príležitostí sa vyberali i vhodné piesne. Nácviku sa pravidelne zúčastňovalo 20 členov. Členovia sa zúčastnili stretnutia spevokolov Považského seniorátu, ktoré bolo v Cirkevnom zbore Uhrovec. Počas prípravy na slávnosť ordinácie sa podarilo prácu v spevokole oživiť. Nácviky spevokolu viedol a dirigoval brat Dušan Ďuriš, ktorému srdečne ďakujeme. V súčasnosti spevokol nacvičuje nové piesne pod vedením brata farára.
5. Výchovná činnosť
A) Detská besiedka
V každú nedeľu okrem letných prázdnin sa počas služieb Božích stretáva detská besiedka pod vedením Michaely Adamčiovej a Veroniky Vaculovej. Deti sa spoločne zamýšľali nad ľudskými zmyslami, ktoré máme možnosť využívať na šírenie Božieho slova. Neskôr si rozprávali veľa príbehov o Ježišových zjaveniach, aby pochopili podstatu Veľkej noci a počas svätodušného kruhu preberali biblické texty o svätej Trojici.
Počas prázdnin v dňoch 12.-16. júla sme pre deti pripravili detský tábor pod názov „Plavba s Noáchom“. Na tábore deti trávili spoločne svoj čas, hrali sa spolu, súťažili a učili sa aj nové piesne venované Pánu Bohu. Na tvorivých dielňach si spoločne vyrobili kartónovú archu s množstvom papierových zvieratiek všetkých možných druhov a tiež plagát mora, na ktorý nalepili rybičky ozdobené rôznymi drobnými predmetmi. Medzi krásne chvíle, ktoré deti prežívali patril aj výlet do ZOO v Bojniciach, rovnako ako aj koncert Márie Podhradskej a Richarda Čanákyho. Zborový dom sa počas koncertu zaplnil do posledného možného miesta, pretože pozvanie prijali i deti, ktoré sa neúčastnili detského tábora. Viac ako 80 detí s rodičmi sa výborne zabávalo, poučilo i zaspievalo. Je potrebné pripomenúť, že tieto požehnané dni by sa nekonali, nebyť šikovných rúk mamičiek, babičiek, iných rodinných príslušníkov a našich mládežníkov, ktorým sa chceme poďakovať.
Tak ako Ježiš privádzal ku sebe dietky, i my chceme na Jeho obraz privádzať deti k poznaniu, že život s Pánom Bohom je tá najsprávnejšia cesta, ktorej sa môžu držať celý svoj život. Je dôležité, aby deti boli podporované vo viere v Ježiša Krista a aby bola ich viera neustále upevňovaná. S týmto zámerom sme vstúpili i do nového školského roku. Detskú besiedku navštevuje 15 až 20 detí. Ďakujeme Bohu za tento krásny počet a modlíme sa, aby čoraz viac detí nachádzalo cestu i do tohto spoločenstva.
B) Vyučovanie náboženstva
Vyučovanie náboženstva prebiehalo na troch základných školách vo všetkých ročníkoch. Na školách učím v 1.-4. ročníku 51 detí, v 5.-9. ročníku 36 detí, spolu 87 detí. S vedením škôl je dobrá spolupráca. Žiaci sa 24. marca 2010 zúčastnili zborového kola Biblickej olympiády a spomedzi úspešných riešiteľov do seniorálneho kola postúpili Katarína Ozimá a Linda Dedíková. Na seniorálnom kole Biblickej olympiády v Bánovciach nad Bebravou sa 23. apríla 2010 umiestnila v II. kategórii Linda Dedíková na 2. mieste.
V priebehu školského roku 2009/2010 sa postupne začalo s náboženskou výchovou v materských školách a rodičia na tieto stretnutia s evanjeliom prihlásili 26 detí. V školskom roku 2010/2011 sa deti začali stretávať už v septembri vo všetkých materských školách na území nášho cirkevného zboru v počte 26 (3 v Ivanovciach, 8 v Melčiciach – Lieskovom, 7 v Adamovských Kochanovciach a 8 v Chocholnej- Velčiciach).
Polhodinové stretnutia s deťmi raz v týždni sú naplnené pozorným počúvaním základných príbehov z Biblie, ale tiež milými a úprimnými rozhovormi, ktoré odhaľujú čo všetko deti nevedia a chcú vedieť o Ježišovi. Rovnako tak sú deti oslovené i piesňami na slávu Božiu a kresbami s vyobrazením preberaného príbehu, ktoré si môžu vymaľovať a pochváliť sa doma pred rodičmi i starými rodičmi. Vďaka Bohu za toto požehnané dielo, ku ktorému sa On sám priznáva.
6. Pastorálna činnosť
Časová vyťaženosť mi dovolila absolvovať v priemere 2 pastoračné návštevy počas týždňa, ktoré som vykonával najmä medzi staršími, chorými bratmi a sestrami. Bolo by správne, aby sme sa viac zaujímali o členov cirkevného zboru, ktorí žijú v našom okolí, všímali si aj ich rozličné ťažkosti, vedeli sa spoločne modliť a duchovne viesť a podporiť. Iste nie je zdravým stavom, ak vedľa seba žijeme, stretávame sa a pritom sa o svojho blížneho nezaujímame a sme hluchí k jeho volanie o pomoc, ktoré však paradoxne môže mať formu mlčania. Zatiaľ sa nám nepodarilo zrealizovať plán vybudovať sieť laických pastorálnych spolupracovníkov, ktorej členovia by navštevovali bratov a sestry vo svojej blízkosti a následne by informovali o ich potrebách a životných situáciách, ktoré sami nezvládajú. Narážame totiž na akýsi druh izolácie, ktorý sa stal súčasťou našich životov. Nevzdávame sa však a spoliehame sa na Božie vedenie a požehnanie.
Už druhý krát sa nám podarilo vydať Ročenku, ktorá obsahovala nielen základné informácie o cirkevnom zbore, ale správy o všetkých aktivitách počas uplynulého cirkevného roku. Ročenka bola zdarma distribuovaná do všetkých evanjelických domácností, aby tak aj tí, ktorí sa nezúčastňujú zborových aktivít boli informovaní o všetkom, čo sa v cirkevnom zbore deje. Aj týmto spôsobom ich chceme nielen informovať, ale i pozvať a vtiahnuť do zborového života, ktorý je skutočne pestrý. Ďakujem zostavovateľke s. Elene Šikudovej ako i všetkým prispievateľom.
7. Práca zborového presbyterstva
Zborové presbyterstvo má 36 členov. Zasadalo príležitostne v zborovom dome. Počas roku 2010 malo tri riadne zasadnutia. Z rokovaní zborového presbyterstva:
5.2.2010 – prijalo správu o hospodárení cirkevného zboru za rok 2009 a návrh rozpočtu na rok 2010; navrhlo zvoliť s. Pavlínu Šikudovú za zvonárku – kostolníčku; schválilo montáž lišty, ktorou sa budú prichytávať rúcha na oltár.
25.5.2010 – schválilo stavebné a rekonštrukčné práce, ktoré bolo potrebné vykonať pred ordináciou novokňazov: výstavbu rozptylovej plochy v školskej záhrade, umiestnenie striešky pri vchode do kostola, výmenu svietidiel, rekonštrukciu lustra a náterové práce.
13.7.2010 – zborové presbyterstvo sa venovalo príprave ordinácie novokňazov.
8. Hospodársky život
Správu o hospodárení cirkevného zboru za rok 2010 a návrh rozpočtu cirkevného zboru na rok 2011 predkladá hospodársky výbor. Obe správy prerokovalo zborové presbyterstvo na svojom zasadnutí 18. januára 2011 a odporúča ich prijať.
9. Mimoriadne zborové udalosti
Dovoľte mi aspoň v skratke pripomenúť niektoré udalosti zo života cirkevného zboru v roku 2010:
1. januára sme na službách Božích poďakovali Oľge a Michalovi Srnánkovým za dlhoročné pôsobenie vo funkciách zvonárky a pokladníka.
10. januára sa uskutočnilo zborové popoludnie na tému „Spojení Božou láskou“.
29. januára sa v kultúrnom dome konal 1. zborový ples.
14. februára sa pod vedením zborového predsedníctva konal výročný zborový konvent.
12. apríla sa v zborovom dome stretli kňazi Považského seniorátu na pravidelnej pastorálnej konferencii.
25. apríla sme si na službách Božích pripomenuli 125. výročie narodenia Vladimíra Roya.
8. mája sa konal zborový výlet do Kočín-Lančára, na hrad Korlátka a do Podolia.
9. júna navštívili náš kostol členovia Jednoty dôchodcov v rámci náučno-turistického zrazu seniorov.
9. júna sme navštívili divadelné predstavenie „Ženský zákon“ v SND v Bratislave.
5. júla sme sa zúčastnili služieb Božích na hrade Branč a pri tej príležitosti sme navštívili i CZ v Čáčove.
31. júla sa v našom zbore konala ordinácia novokňazov našej cirkvi.
8. augusta sme sa na službách Božích rozlúčili so s. Jarmilou Zajíčkovou, ktorá nastúpila ako kaplánka do CZ Banská Bystrica.
16.-20. augusta sa v Chocholianskej doline stretla mládež na biblickom tábore.
29. augusta sme si na službách Božích pripomenuli 70. výročie kochanovskej vzbury.
4. septembra sa uskutočnil zborový zájazd na Oravu
19. septembra sa konalo stretnutie „zlatých“ konfirmandov.
2.decembra sme navštívili divadelné predstavenie „Dom v stráni“ v SND v Bratislave.
10. Záver
Ďakujem vám všetkým, ktorí ochotne znášate diel zodpovednosti za náš cirkevný zbor, aj všetkým, ktorí ho podporujete, finančne i modlitbami. Ďakujem bratovi dozorcovi Slavomírovi Šikudovi za jeho praktickú pomoc i za organizáciu mnohých hospodárskych a investičných akcií v cirkevnom zbore, členom presbyterstva, hospodárskeho výboru, všetkým neordinovaným spolupracovníkom a všetkým, ktorí pomáhali pri organizácii a zvládnutí ordinácie novokňazov v našom zbore.
Každý, kto sa aktívne zúčastňuje na duchovných dobrodeniach, ktoré nám poskytuje aj náš cirkevný zbor vie, že by bolo možné spomenúť mnohé ďalšie skutočnosti, ktoré zanechali nezmazateľnú stopu v našich spomienkach. Viac ako slová na papieri je však cenné naše duchovné napredovanie, skúsenosti, za ktoré môžeme Bohu ďakovať.
Verím, že si uvedomujeme veľké Božie požehnanie, ktoré v našom spoločenstve zdieľame. Želám nám, aby sme ako jednotlivci, ale tiež ako celý zbor prežívali Božiu blízkosť tak ako ju mohol prežiť Zacheus, a aby sme aj my vedeli osloviť a k Ježišovi priviesť novodobých Zacheov.
