Kázeň z 5. nedele po Zjavení.
1Pt 1,24–25 „Lebo všetko telo je ako tráva, všetka jeho sláva ako kvet trávy: uschla tráva, opršal kvet, ale slovo Pánovo zostáva naveky. A toto je to slovo, ktoré sa vám zvestovalo ako evanjelium.“
Myslím si, že slová, ktoré sme práve počuli prinášajú každému veriacemu veľké potešenie a povzbudenie. Toľkokrát sme sa už totiž presvedčili aké pominuteľné sú ľudské slová. Všetky ľudské ustanovenia a poriadky, aj to čo sa považuje za múdrosť a poznanie, má svoje obmedzenie a napokon sa prejaví ako tráva, ktorá usychá. Ak človek dosiahne moc, slávu, úspech, môže nás to oslňovať, ale ak je to založené len na ľudských schopnostiach a poznaní, v istej chvíli rovnako ako ten najkrajší kvet zvädne a odpadne. No to, čo nás potešuje je skutočnosť, že „slovo Pánovo zostáva naveky.“
Apoštolove slová, ktoré cituje z knihy proroka Izaiáša nás potešujú, ale tiež varujú. Akoby nám hovorili: nespoliehaj sa na to, čo pochádza od ľudí, ale plne dôveruj tomu, čo hovorí Boh. A my tieto slová poznáme, možno máme osobnú skúsenosť s pominuteľným ľudským slovom, ale tiež s večným slovom nášho Boha. Patríme k cirkvi, v ktorej sa už od dôb reformácie zdôrazňuje význam Božieho slova. Veríme, že prostredníctvom Písma k nám hovorí Boh. Mnohí si spomenieme na pravdu, ktorú sme si osvojili na konfirmačnej príprave: Písmo sväté je pre nás prameňom viery a pravidlom života, lebo je v ňom obsiahnuté všetko, čo potrebujeme vedieť k svojej spáse.
Biblia je však stará kniha. Keď ju čítame, uvedomujeme si, že bola napísaná pred mnohými rokmi. Veď mnohé z toho, čím žije dnešný človek, v nej nenájdeme. Nedočítate sa tam o autách a lietadlách, nenájdete tam nič o atómovej fyzike, o počítačoch, o genetike a pod. Zato sa z nej dozvedáme, že ľudia považovali hviezdy za svetlá zavesené na oblohe, domnievali sa, že slnko krúži okolo zeme a zem si predstavovali ako plochú dosku plávajúcu na vodách mora. Po tejto stránke ako keby Biblia reprezentovala starý, zaniknutý svet.
A ja vás nebudem presviedčať o opaku. Áno je to tak. V Biblie nájdeme i takéto predstavy, ktoré sú už prekonané. Dnes toho vieme viac. Človek prešiel vo svojej histórii kus cesty vpred. Veľa sa zmenilo. Ako to ale je s tým, čo hovoria dnes prečítané verše? Čo je tým slovom Božím, ktoré zostáva naveky?
Ak máme biblickému svedectvo rozumieť, potom je potrebné skúmať, či k Písmu pristupujeme tak ako si to žiada. Sú ľudia, ktorí vravia, že Biblia je zbierkou vedomostí, akási encyklopédia, v ktorej je obsiahnuté všetko. Nemyslím si, že majú pravdu. Biblia je totiž svedectvom o Bohu a jeho konaní s človekom. Pánom Bohom povolaní svedkovia nám odovzdali svoju skúsenosť spôsobom, ktorý im bol vlastný, ale ktorým vyjadrili to, čo stále platí, že človek je Božím stvorením a Boh je jeho Pánom. Nič sa nezmenilo na tom, čo hovorí Izaiáš, ľudia sú ako tráva, ktorá usychá a ako kvet, ktorý opadáva, ale slovo nášho Boha zostáva naveky.
Napriek úžasnému rozvoju, ktorý sledujeme všade okolo seba zostáva niečo, čo sa doteraz nezmenilo. Je to naša duša a srdce. Zostali stále rovnaké. Sme snáď lepšími ľuďmi? Sme múdrejší, láskavejší, pravdivejší a pokojnejší? – Musíme priznať, že nie. Aj naše pokusy a predsavzatia, že sa napravíme, sú len ako tá tráva a kvet. Vzídu a po nejakom čase zvädnú.
Ale slovo Božie stále platí. Dovolím si použiť niekoľko veršov z Biblie, aby sme sa o tom presvedčili. (Zďaleka nehovoria všetko. Jednoducho sú to verše, ktoré mi prišli na um ako prvé.) „Boh nám je útočiskom a silou, pomocou v súžení vždy osvedčenou.“ (Ž 46,2) Koľko ľudí sa o tom mohlo presvedčiť. Mnohí z nás to môžu potvrdiť, keď si spomenieme, ako nám Boh pomohol, ako nás ochránil, ako nám Jeho slovo prišlo na pomoc a potešilo, dalo múdru radu, keď všetko zlyhalo, keď sme už nevedeli ako ďalej.
„Preto odložte lož a hovorte pravdu každý so svojím blížnym; veď sme si navzájom údmi.“ (Ef 4,25) Veľmi zle sa žije tam, kde sa pravda zatajuje alebo dokonca prekrúca. Lož, krivé obvinenia, skresľovanie skutočnosti, keď sa ľuďom berie nádeje, to človeka veľmi ubíja.
Ľudia sú dnes navonok iní než v biblických dobách. Inak sa obliekame, používame iné nástroje k práci, ale či už svietime sviečkami alebo elektrinou, vnútorne sme rovnakí. Tak ako vtedy aj teraz potrebujeme počuť slovo Božie, potrebujeme potešenie, povzbudenie, ale i napomenutie.
Slová z prvého listu Petra vykladajú, čo to slovo Božie, ktoré zostáva naveky vlastne je. Iste ste si všimli dodatku, ktorý apoštol pripája. Hovorí: „A toto je to slovo, ktoré sa vám zvestovalo ako evanjelium.“ A to je predsa sám Kristus. Preto môžeme prijímať dnešné posolstvo z Písma ako slovo potešenia a nádeje. Ak to ľudské je pominuteľné, ak sme my ľudia ako usychajúca tráva a vädnúci a opadávajúci kvet, potom smieme počuť, že je pri nás a s nami Kristus, slovo Božie, ktoré sa stalo telom a ktoré zostáva na veky.
Uprostred premien, ktorými ľudstvo prechádza, sú postoje a hodnoty, ktoré platia vždy. Sú aj nové veci a kresťan má porozumenie pre zmeny k lepšiemu, usiluje sa o ne a raduje sa z nich. Má sa však na pozore, aby slovo Božie nevymenil za slovo ľudské, príklad Ježišov za príklad porušeného človeka, moc a silu v Kristovi za moc a silu tohto sveta, pretože človek a svet je ako tá tráva a ako ten kvet. Vysychajú a opadávajú, ale Slovo Boha nášho – Kristus – zostáva na veky. Amen.
