Počas dovolenky brata farára zaznela v chráme Božom kázeň, ktorou poslúžila sestra Višňa Zlochová.
Suspírium:
Dobroreč duša moja Hospodinu a celé moje vnútro jeho svätému menu.
Dobroreč duša moja Hospodinu a nezabúdaj na žiadne z Jeho dobrodenia.
Ďakujte Hospodinu, lebo je dobrý, lebo naveky trvá Jeho milosť. Amen
Biblický text: 1Tim 6, 11-15
„Ty však, človeče Boží, pred takýmito vecami utekaj a snaž sa o spravodlivosť, pobožnosť, vieru, lásku, trpezlivosť, krotkosť. Bojuj dobrý boj viery, dosahuj večný život, do ktorého si povolaný a pred mnohými svedkami vyznal si dobré vyznanie. Pred Bohom, ktorý dáva všetkému život, a pred Kristom Ježišom, ktorý vyznal pred Pontským Pilátom dobré vyznanie, prikazujem ti, aby si zachovával toto prikázanie nepoškvrnené, bez úhony, až do zjavenia nášho Pána Ježiša Krista, ktoré nám v určenom čase ukáže ten blahoslavený a jediný Panovník, Kráľ kraľujúcich a Pán panujúcich.“
Najprv by som sa prihovorila vám, milí žiaci, veľkí i malí, bratia a sestry v Pánovi,
na úvod sa chcem s Vami podeliť o jeden príbeh:
Bola raz jedna sova. Vedela odpovedať na každú otázku, no…… nerobila si starosti s pravdivosťou informácií. Vždy vravela to, čo jej zašumelo v zobáku. Raz preletelo ponad les lietadlo. „Čo to je?“ – opýtal sa jej vrabec. „Vtáčik“, – mrzuto odvetila sova. Nemohla zniesť, že lietadlo bolo väčšie ako ona a letelo vyššie ako ona. Nevedela ani kam letelo. To ju nielen znervóznilo, ale aj znepokojilo. Začala celé dni a noci skúmať tajomstvo strieborného vtáka (t.j. lietadla). Vybrala sa teda po stopách lietadla, no ….. ono letelo stále ďalej a ďalej. Mudrlantka sova tak čoraz viacej spoznávala svet.
Po dlhom čase sa znova vrátila do lesa. Rodina a susedia sa ihneď obrátili na ňu s množstvom otázok. Ale ona len krátko odpovedala: „Neviem. Svet je veľký a ja som len malá.“ Tu všetci pochopili, že nie je možné vedieť všetko.
Milí žiaci, študenti, za vami je ďalší školský rok. Pre prvákov na základných a stredných školách bola to nová, dosiaľ nepoznaná skúsenosť; pre ostatných to bolo pokračovanie v školení, ktoré čo do miesta a spôsobu bolo už známe – aj keď obsahovo predsa len nové. I jedni, i druhí ste nastúpili do škôl za tým istým cieľom a tým je získavanie vedomostí. Pre vás mladších – tých základných; pre starších – tých odbornejších a praktickejších vedomostí.
Tým že máte tento rok za sebou, ste určite múdrejší. Aj počas tohto roku ste získali množstvo mnohých vedomostí, všeličo ste sa naučili, čo ešte neznamená, že ste „múdrejší“ od tej sovy z nášho úvodného príbehu. K tej sovej múdrosti sa nedopracujeme len tak ľahko. Sova totiž povedala, že: „Svet je veľký, a ona len malá.“ Pochopila, že to čo je malé, nikdy neobsiahne to, čo je veľké.
Z tohto sovieho príkladu sa my všetci môžeme veľa toho naučiť. Napr. nerobiť sa múdrymi, ak o určitých veciach nemáme potrebné vedomosti. Nehovoriť hneď o všetkom, čo nám zašumí v ústach. Neprenášať informácie o ktorých nevieme, či sú pravdivé a podobne. Ale to najdôležitejšie, čo sa môžeme od sovy naučiť, je ten výrok: že, „Svet je veľký a ja som len malá.“ V tom totiž tkvie skutočná múdrosť.
No ….. je tu ešte jeden dôležitý moment: človek je malý nielen vo vzťahu k mnohým javom a zákonitostiam života, ale i vo vzťahu k svojmu Stvoriteľovi, Hospodinovi. Ľudskými slovami sa len čiastočne dá vystihnúť, aký Boh je. Náš jazyk je na to príliš chudobný, aby sme to dokázali. Jeho veľkosť, ani Jeho múdrosť sa nedá vystihnúť. To preto, lebo Hospodin Boh je väčší ako my; Jeho cesty prevyšujú naše cesty, Jeho myšlienky prevyšujú naše myšlienky. My sme malí, a Boh je veľký – to je nemenná pravda. Boh nie je náš kamarát, z ktorého si môžeme robiť žarty a s ktorými sa môžeme zahrávať. On je náš kamarát, ktorému môžeme dôverovať a ktorému skutočne na nás záleží.
Milí žiaci! Svet je veľký a my sme malí. A to, čo je malé, nikdy nedosiahne to, čo je veľké. Usilovne ste sa učili, aby ste obsiahli toho čím viac; aby ste s Božou pomocou vystihli čím viac z Božieho diela. A to najväčšie, čomu sa môžete naučiť a čomu by sa my všetci potrebujeme učiť je, že Boh je veľký a my sme len malí. To nech nás napĺňa bázňou a pokorou pred Ním. Bázňou, ktorá je hľadaním zmyslu života; bázňou, ktorá je počiatkom múdrosti.
Ak si niekedy pomyslíte, že chodenie do chrámu Božieho a bázeň pred Bohom je pre tých …… skôr narodených (starších), a že to na vás počká do toho veku, tak si pomyslite, koľko rokov človek potrebuje na to, aby bol len na začiatku múdrosti. Ale vy, naopak, dosvedčite, že ste na počiatku múdrosti už teraz, že v srdciach nosíte bázeň a lásku k Bohu, nielen preto, že je väčší, vyšší, múdrejší ako sme my, ale predovšetkým preto, že je toho hodný, lebo pre nás dal svojho Syna.
A teraz – milí rodičia, milí pedagógovia, bratia a sestry v Pánovi,
adresovala by som niekoľko slov aj Vám
dnes máme výnimočnú príležitosť myslieť na naše deti, na vaše ratolesti, a …… uvedomiť si, že……. dieťa je Boží dar, ktorý Vám Pán Boh dal. Dobre vieme, že je veľký rozdiel medzi starostlivo vychovávanými deťmi a deťmi, ktorých výchova je prenechaná ulici.
Azda nikomu z nás nie je ľahostajné, ako sa budú vaše deti vyvíjať – nielen po tej zdravotnej stránke, ale aj po tej duchovnej a morálnej. Všetkým nám záleží na tom, aby dieťa bolo šťastné – nielen v tom povrchnom zmysle.
V mnohých oblastiach platí apoštolova veta: „Čo človek rozsieva, to bude aj žať.“ Celkom určite platí aj pri výchove detí. Čo je teda prvoradou povinnosťou rodiča, aby dopomohol ku skutočnému šťastiu? Spomenula by som niekoľko vecí:
Prvou vecou je, že by sme sa mali za svoje deti, svoje ratolesti modliť. Účinok modlitby je v mnohých ohľadoch tajomstvom. Ale deti, za ktoré sa ich rodičia modlia, prijímajú Božie požehnanie. Ale modlitba ovplyvňuje aj samých rodičov. Ide o to, že kto sa za svoje dieťa modlí, naučí sa na ne pozerať z Božieho hľadiska. To znamená, že sa ich naučí vidieť v správnom svetle. Kto sa modlí za deti a v modlitbe ich zveruje do Božej ochrany a vedenia, získava istotu, že z Božích rúk ich nikto a nič nemôže vytrhnúť. Z takejto istoty vzniká v rodičovskom srdci pokoj – pokoj, ktorý rodič potom vyžaruje do svojho okolia. A vieme – že ovzdušie pokoja je pre zdravý vývoj detí …….. veľmi potrebné.
Ďalej, deti – či už malé alebo veľké, potrebujú nielen modlitby rodičov a starých rodičov – ale aj ony samy potrebujú modliť sa. Možno si poviete: Modliť sa? Teraz v 21. storočí? Áno milí moji, práve v dnešnej modernej uponáhľanej dobe, ktorá je neraz chaotická, neistá – človek potrebuje vnútornú silu a jasný smer pre svoj život. Vo všetkých situáciách môže človek toto nájsť práve v modlitbe. Kto skutočne miluje svoje deti a kto chce do ich života zasiať dobré semeno – ten ich má od malička viesť k pravidelnej modlitbe.
Preto bratia a sestry – prajem všetkým Vám, aby ste aj počas nasledovných dní prázdnin a dovoleniek tak, ako počas uplynulého školského roka, i teraz hľadali u Hospodina tú vnútornú silu a prosili ho, aby vás a vaše deti požehnával a ukazoval vám jasný smer pre váš život, pre vaše vzájomné vzťahy, pre vzájomnú komunikáciu. Ak toto budeme hľadať, tak budeme mať istotu, že aj počas nastávajúcich letných prázdnin budeme môcť od Neho prijímať požehnanie, ako sme ho prijímali aj počas uplynulých mesiacov. Amen
Suspírium:
Dobroreč duša moja Hospodinu a celé moje vnútro jeho svätému menu.
Dobroreč duša moja Hospodinu a nezabúdaj na žiadne z Jeho dobrodenia.
Ďakujte Hospodinu, lebo je dobrý, lebo naveky trvá Jeho milosť. Amen
Biblický text: 1Tim 6, 11-15
Najprv by som sa prihovorila vám, milí žiaci, veľkí i malí, bratia a sestry v Pánovi,
na úvod sa chcem s Vami podeliť o jeden príbeh:
Bola raz jedna sova. Vedela odpovedať na každú otázku, no…… nerobila si starosti s pravdivosťou informácií. Vždy vravela to, čo jej zašumelo v zobáku. Raz preletelo ponad les lietadlo. „Čo to je?“ – opýtal sa jej vrabec. „Vtáčik“, – mrzuto odvetila sova. Nemohla zniesť, že lietadlo bolo väčšie ako ona a letelo vyššie ako ona. Nevedela ani kam letelo. To ju nielen znervóznilo, ale aj znepokojilo. Začala celé dni a noci skúmať tajomstvo strieborného vtáka (t.j. lietadla). Vybrala sa teda po stopách lietadla, no ….. ono letelo stále ďalej a ďalej. Mudrlantka sova tak čoraz viacej spoznávala svet.
Po dlhom čase sa znova vrátila do lesa. Rodina a susedia sa ihneď obrátili na ňu s množstvom otázok. Ale ona len krátko odpovedala: „Neviem. Svet je veľký a ja som len malá.“ Tu všetci pochopili, že nie je možné vedieť všetko.
Milí žiaci, študenti, za vami je ďalší školský rok. Pre prvákov na základných a stredných školách bola to nová, dosiaľ nepoznaná skúsenosť; pre ostatných to bolo pokračovanie v školení, ktoré čo do miesta a spôsobu bolo už známe – aj keď obsahovo predsa len nové. I jedni, i druhí ste nastúpili do škôl za tým istým cieľom a tým je získavanie vedomostí. Pre vás mladších – tých základných; pre starších – tých odbornejších a praktickejších vedomostí.
Tým že máte tento rok za sebou, ste určite múdrejší. Aj počas tohto roku ste získali množstvo mnohých vedomostí, všeličo ste sa naučili, čo ešte neznamená, že ste „múdrejší“ od tej sovy z nášho úvodného príbehu. K tej sovej múdrosti sa nedopracujeme len tak ľahko. Sova totiž povedala, že: „Svet je veľký, a ona len malá.“ Pochopila, že to čo je malé, nikdy neobsiahne to, čo je veľké.
Z tohto sovieho príkladu sa my všetci môžeme veľa toho naučiť. Napr. nerobiť sa múdrymi, ak o určitých veciach nemáme potrebné vedomosti. Nehovoriť hneď o všetkom, čo nám zašumí v ústach. Neprenášať informácie o ktorých nevieme, či sú pravdivé a podobne. Ale to najdôležitejšie, čo sa môžeme od sovy naučiť, je ten výrok: že, „Svet je veľký a ja som len malá.“ V tom totiž tkvie skutočná múdrosť.
No ….. je tu ešte jeden dôležitý moment: človek je malý nielen vo vzťahu k mnohým javom a zákonitostiam života, ale i vo vzťahu k svojmu Stvoriteľovi, Hospodinovi. Ľudskými slovami sa len čiastočne dá vystihnúť, aký Boh je. Náš jazyk je na to príliš chudobný, aby sme to dokázali. Jeho veľkosť, ani Jeho múdrosť sa nedá vystihnúť. To preto, lebo Hospodin Boh je väčší ako my; Jeho cesty prevyšujú naše cesty, Jeho myšlienky prevyšujú naše myšlienky. My sme malí, a Boh je veľký – to je nemenná pravda. Boh nie je náš kamarát, z ktorého si môžeme robiť žarty a s ktorými sa môžeme zahrávať. On je náš kamarát, ktorému môžeme dôverovať a ktorému skutočne na nás záleží.
Milí žiaci! Svet je veľký a my sme malí. A to, čo je malé, nikdy nedosiahne to, čo je veľké. Usilovne ste sa učili, aby ste obsiahli toho čím viac; aby ste s Božou pomocou vystihli čím viac z Božieho diela. A to najväčšie, čomu sa môžete naučiť a čomu by sa my všetci potrebujeme učiť je, že Boh je veľký a my sme len malí. To nech nás napĺňa bázňou a pokorou pred Ním. Bázňou, ktorá je hľadaním zmyslu života; bázňou, ktorá je počiatkom múdrosti.
Ak si niekedy pomyslíte, že chodenie do chrámu Božieho a bázeň pred Bohom je pre tých …… skôr narodených (starších), a že to na vás počká do toho veku, tak si pomyslite, koľko rokov človek potrebuje na to, aby bol len na začiatku múdrosti. Ale vy, naopak, dosvedčite, že ste na počiatku múdrosti už teraz, že v srdciach nosíte bázeň a lásku k Bohu, nielen preto, že je väčší, vyšší, múdrejší ako sme my, ale predovšetkým preto, že je toho hodný, lebo pre nás dal svojho Syna.
A teraz – milí rodičia, milí pedagógovia, bratia a sestry v Pánovi,
adresovala by som niekoľko slov aj Vám
dnes máme výnimočnú príležitosť myslieť na naše deti, na vaše ratolesti, a …… uvedomiť si, že……. dieťa je Boží dar, ktorý Vám Pán Boh dal. Dobre vieme, že je veľký rozdiel medzi starostlivo vychovávanými deťmi a deťmi, ktorých výchova je prenechaná ulici.
Azda nikomu z nás nie je ľahostajné, ako sa budú vaše deti vyvíjať – nielen po tej zdravotnej stránke, ale aj po tej duchovnej a morálnej. Všetkým nám záleží na tom, aby dieťa bolo šťastné – nielen v tom povrchnom zmysle.
V mnohých oblastiach platí apoštolova veta: „Čo človek rozsieva, to bude aj žať.“ Celkom určite platí aj pri výchove detí. Čo je teda prvoradou povinnosťou rodiča, aby dopomohol ku skutočnému šťastiu? Spomenula by som niekoľko vecí:
Prvou vecou je, že by sme sa mali za svoje deti, svoje ratolesti modliť. Účinok modlitby je v mnohých ohľadoch tajomstvom. Ale deti, za ktoré sa ich rodičia modlia, prijímajú Božie požehnanie. Ale modlitba ovplyvňuje aj samých rodičov. Ide o to, že kto sa za svoje dieťa modlí, naučí sa na ne pozerať z Božieho hľadiska. To znamená, že sa ich naučí vidieť v správnom svetle. Kto sa modlí za deti a v modlitbe ich zveruje do Božej ochrany a vedenia, získava istotu, že z Božích rúk ich nikto a nič nemôže vytrhnúť. Z takejto istoty vzniká v rodičovskom srdci pokoj – pokoj, ktorý rodič potom vyžaruje do svojho okolia. A vieme – že ovzdušie pokoja je pre zdravý vývoj detí …….. veľmi potrebné.
Ďalej, deti – či už malé alebo veľké, potrebujú nielen modlitby rodičov a starých rodičov – ale aj ony samy potrebujú modliť sa. Možno si poviete: Modliť sa? Teraz v 21. storočí? Áno milí moji, práve v dnešnej modernej uponáhľanej dobe, ktorá je neraz chaotická, neistá – človek potrebuje vnútornú silu a jasný smer pre svoj život. Vo všetkých situáciách môže človek toto nájsť práve v modlitbe. Kto skutočne miluje svoje deti a kto chce do ich života zasiať dobré semeno – ten ich má od malička viesť k pravidelnej modlitbe.
Preto bratia a sestry – prajem všetkým Vám, aby ste aj počas nasledovných dní prázdnin a dovoleniek tak, ako počas uplynulého školského roka, i teraz hľadali u Hospodina tú vnútornú silu a prosili ho, aby vás a vaše deti požehnával a ukazoval vám jasný smer pre váš život, pre vaše vzájomné vzťahy, pre vzájomnú komunikáciu. Ak toto budeme hľadať, tak budeme mať istotu, že aj počas nastávajúcich letných prázdnin budeme môcť od Neho prijímať požehnanie, ako sme ho prijímali aj počas uplynulých mesiacov. Amen
