Mt 7,13-14 „Vchádzajte tesnou bránou, lebo priestranná brána a široká cesta vedie do zahynutia, a mnohí ňou vchádzajú; ale do života vedie tesná brána a úzka cesta, a málo je tých, ktorí ju nachádzajú. „
K dnešnej dobe akosi prirodzene patrí veľa možností. Spletitosť ciest, právd a práve tak i rozličné viery. Každý si môže nájsť tú svoju. Ale je to tá pravá cesta? Vedie k životu? A k akému životu? Na to je tiež mnoho odpovedí. A v tejto spleti rôznych životných ciest dnes žijeme.
Aj Ježiš stavia svojich poslucháčov na rázcestie. Možno sa nám zdá Jeho pohľad zjednodušený až čiernobiely, ale je to tak. V tej kope ciest a rázcestí sú v podstate len dve cesty: jedna vedie do záhuby, druhá k životu. A Jeho slovo je práve cestou k životu. Veď nám dáva veriť, že aj v tomto zložitom svete dnes vedie cesta k životu. Je to cesta Jeho slova, Jeho evanjelia. Je to cesta, ktorou On šiel ku krížu a skrze kríž k novému životu. Je to cesta, ktorou ide aj dnes medzi nami a pred nami ako vzkriesený Pán.
Koľkokrát v Ježišovej kázni na hore znie výzva k aktivite, pohybu: hľadajte a nájdete, proste a dostanete, klopte a bude vám otvorené. Nesúďte, aby ste neboli súdení. A teraz, v závere Jeho kázne znie: Vchádzajte…
S Ježišom sa otvára vstup do života. S Ním je tu čas otvorených dverí do života. Tie dvere alebo skôr tá brána a cesta do života večného je teraz otvorená všetkým. Nielen učeníci, ale aj mnohí ďalší počujú Ježišove slová: Vchádzajte… A je len na nás, či poslúchneme túto výzvu k aktivite, či teda vojdeme. Nielen v krízach, v osobných ťažkostiach, biedach, bezmocnosti, ale aj v každodennosti.
Ježiš nehovorí kde je ten vstup, čo znamená vojsť, čím je tá brána tesná. Akoby predpokladal, že kto Jeho výzve uverí a kto ju poslúchne, sám spozná, o čo konkrétne sa jedná. Pretože sa vydá úzkou cestou za Ním.
Skúsme teda neodplácať zlým za zlé, ale premáhať zlo dobrom. Skúsme mať radi aj toho, kto nám nerozumie, nejako nás zranil. Skúsme nekonať s druhými podľa toho, ako oni jednajú s nami, ale tak, ako si najlepšie vieme predstaviť. Skúsme utvárať nové vzťahy, novú skutočnosť, meniť sami seba. Len to skúsme, a spoznáme, ako úzka aj sužujúce býva táto cesta. Ako ťažko sa nachádza cesta k novému životu. Cesta, na ktorú ukazuje Pán Ježiš, ktorou On sám išiel a ktorou aj dnes kráča medzi nami.
Ale je tiež priestranná brána a k nej vedie široká cesta. A teraz by mohlo začať mohutné moralizovanie, ukazovanie prstom. Veď to tiež stále počúvame a niekedy sa k tom i pridáme. Ale Ježiš takto nehovorí. Nekára, neukazuje prstom na neresti ktorých bolo aj v Jeho dobe iste dosť. Nepridáva sa k niektorým, aby iných odsúdil. Čo však Ježiš odhaľuje je charakter a kam tá pohodlná cesta vedie.
Cesta vedúca do záhuby vzťahov i celého života, ako Ježiš hovorí, je široká, priestranná, a sú na nej mnohí. Nemusia ju hľadať, ako tú úzku. Sama sa priamo ponúka. Tí, ktorí po nej idú, si príliš nelámu hlavu, či sú na správnej ceste. Veď tadiaľ idú mnohí. Je to hlavný prúd. Dáva im dostatok priestoru. A človek na nej nevyzerá hlúpo a nie je na nej sám. Veď tadiaľ vchádzajú mnohí.
Lenže Ježiš jedným dychom hovorí: nie je správne ísť tam, kam kráčajú mnohí, pretože cieľ ich cesty nemusí byť správny. Nie je múdre rozhodovať sa a riadiť podľa väčšiny. V žiadnej dobe. Dnes žijeme v slobode a mnohí ju zneužívajú, všelijako využívajú široký a neprehľadný priestor pre seba. A nás to hnevá a tiež zvádza.
Ježiš nám však dobre hovorí: Aj keď sa mnohým vypláca všelijako podvádzať, mať široké lakte, myslieť len na seba, nie je to správna cesta. Hoci mnohí nadávajú a vidia všetko čierne, nie je všetko čierne. A hoci i v cirkvi išla v niektorých dobách väčšina po širokej ceste, predsa sa objavovali jednotlivci, ktorí nachádzali úzku cestu. A tak boli aj pre cirkev varovaním pred cestou do záhuby a zároveň výzvou k návratu na cestu k životu. Spomeňme na tých jednotlivcov, ktorí sa odvážili nekonať podľa väčšiny a vydať sa úzkou cestou viery: Noe, Abrahám, Daniel a jeho priatelia, proroci, diakon Štefan, apoštoli a ďalší Boží svedkovia… Zďaleka to nebolo bez bolestí, pochybností a niekedy trvalo veľmi dlho, kým sa ukázalo, že boli na ceste života. Ale práve vďaka ich svedectvu a vytrvalosti môžeme i my dnes vidieť tesnú bránu a mať odvahu prejsť cez ňu.
Bratia a sestry. Čo je teda prvým krokom cez tesnú bránou, na tú úzku cestu k životu? Dôvera. Máme dôverovať Pánovi Ježišovi, Jeho slovu a Jeho ceste. To je vždy prvý krok. To je vždy to rozhodujúce. Veď počujeme, že tú tesnú bránu a úzku cestu málokto nachádza! Ježiš nehovorí, že ňou málokto ide, ale že je málo tých, ktorí ju nachádzajú.
Ako to? Asi je to tým, že Ježišova cesta je neľahká a neprikrášlená a mnohým sa aj dnes javí ako nepríťažlivá, nevýhodná, nezaujímavá a nedôveryhodná. Pretože je to cesta človeka, ktorý sa nesklonil pred zvodom moci a seba zviditeľnením. Človeka tichého a pokorného srdca, nebojujúceho za seba, ale za nevtieravú lásku Božiu. To sa málokomu vidí ako dôveryhodná cesta k životu v plnosti. A práve preto nás Ježiš vyzýva: Dôverujte mi, moji bratia a sestry, priatelia, moji učeníci a nasledovníci.
Ježišovu cestu nachádzajú len máloktorí. Ale práve oni ovplyvňujú a menia svet. Je ich málo. Ale sú svetlom, soľou a kvasom vo svete. Počujeme, že k nim smieme patriť. Že na nás nášmu Pánovi záleží. Amen
