2 Sam 20,16-19 „Vtom zvolala múdra žena z mesta: Počujte, počujte! Povedzte Jóábovi: Príď sem, chcem sa s tebou zhovárať. Keď sa k nej priblížil, spýtala sa ho: Ty si Jóáb? On odpovedal: Som! Ona mu vravela: Počuj slová svojej služobnice. I odpovedal: Počúvam. Hovorila ďalej: Za starých čias vravievali: Len nech sa opýtajú v Ábele, vtedy dôjdu k cieľu! Ja som z pokojných a verných v Izraeli, a ty sa usiluješ skaziť mesto a matku v Izraeli! Prečo chceš ničiť Hospodinovo dedičstvo?“
Väčšina dospelých ľudí má problém hovoriť na verejnosti o svojich schopnostiach. Keď sme nedávno na jednom pracovnom stretnutí dostali zadanie napísať zoznam duchovných darov, ktoré máme, presvedčil som sa aké je to náročné. Spoločne s kolegami sme sa na dlhé minúty ponorili do hĺbavého ticha, ale výsledkom nebol žiadny dlhý zoznam. Niektorí napísali jeden, dva, ale najviac tri duchovné dary, ktoré podľa vlastného uváženia majú. Zadávateľka úlohy konštatovala, že sme príliš skromný (?), ale že niečo podobné očakávala. Ak by som v tejto chvíli zadal rovnakú úlohu, výsledok by asi nebol veľmi odlišný. Je však jeden dar, ktorého prítomnosť vo svojom živote nespochybňuje asi nik. Alebo ste sa snáď stretli s človekom, ktorý verejne pochyboval o tom, že je múdry?! Myslím si, že každý z nás si o sebe myslí, že je svojím spôsobom múdry. Ale čo je to vlastne múdrosť?
Čítal som o profesorovi, ktorý dal svojim študentom otázku: Čo je to múdrosť? Požiadal ich, aby mu na papier napísali čo si o nej myslia. Tu sú niektoré ich odpovede: Múdrosť je niečo, čo si ľudia na celom svete vždy vážili, i dnes si ju vážia a vysoko ju hodnotia. Je to výnimočná úroveň ľudského fungovania. Ideál ľudského vývoja – zrelosti človeka. Niektorí študenti boli konkrétnejší: Múdrosť je schopnosť odlišovať veci podstatné od nepodstatných. Múdrosť je pozerať sa s nadhľadom na všetko, čo sa deje. Múdry človek vie, čo chce, má v živote nejaký cieľ a smeruje k nemu. Múdry človek sa správa čestne (spravodlivo), je mierny a ide mu o priateľské riešenie sporov. Je dobrým poslucháčom – je pozorný, tichý a zvláda umenie druhým ľuďom načúvať. Čo myslíte, bratia a sestry, koľko podobných znakov múdrosti sa objavuje vo vašom živote?!
Pri počúvaní dnešného textu z Božieho slová vám možno prišlo na um, čo má spoločné s múdrosťou, o ktorej chceme premýšľať. V príbehu, ktorý sme čítali je všetko prízemné až kruté. Sme svedkami vzbury proti kráľovi Dávidovi a toho, ako sa kráľ vysporiada so svojimi nepriateľmi. A predsa i v takomto príbehu môžeme nájsť podnety k premýšľaniu a k inšpirácii k svojmu múdremu konaniu.
Celý príbeh, z ktorého sme počuli len časť sa začína sporom medzi judskými a izrelskými mužmi. Hádajú sa medzi sebou, kto z nich má na svojho kráľa väčšie právo a vplyv. Izraelci zo severu sú urazení a hovoria kráľovi: „Prečo ťa nám ukradli naši bratia, judskí mužovia, a previedli cez Jordán kráľa a jeho dom, i všetkých Dávidových mužov s ním?“ Spor narastá, keď judskí muži odvrknú: „Pretože nám je kráľ bližší príbuzný. Prečo sa na to hneváte? Či sme zjedli niečo z kráľa, alebo sme ho vari uniesli?“ Spor medzi južným a severným Izraelom o vplyv v štáte bol v tomto prípade rýchlo ukončený. Spôsobom, ktorý všetci dobre poznáme: „Ale Júdejci kričali ostrejšie ako Izraelci.“ Čo to znamená? Vyhráva ten, kto kričí ostrejšie, kto má tvrdšiu reč a viac ho počuť? V tomto prípade je tomu tak. Ale pamätajme, že ten, kto má tvrdšiu reč nemusí mať pravdu. O tú tu vôbec nejde. Ostrejšia reč znamená iba to, že niekto si presadil svoje.
A výsledok? Vzápätí prepuklo nové povstanie. Akýsi Benjamínec Šeba vyzval k vzbure a všetci izraelskí mužovia prešli na jeho stranu. Je vidieť, že umlčať niekoho slovami a pokoriť ho pred druhými je síce jednoduché, ale nie je to dobrý vklad do vzájomného spolužitia. Tvrdá reč vyvolala ešte tvrdšiu reakciu a všetko Dávidovo úsilie o zmierenie mohlo prísť navnivoč.
Sú ľudia, ktorí nikdy neustúpia. Prehovoria vás a nedajú vám najmenšiu šancu. Sú ľudia, ktorí musia mať vždy pravdu. Je to taktika, ktorá sa možno krátkodobo vypláca. Ale to, čo oslavuje trvalý úspech nie je tvrdá reč, ale trpezlivosť a umenie počúvať. Keby judskí muži neboli hlúpi, dali by severoizraelčanom príležitosť, aby sa k svojmu kráľovi sami priznali. Takto svojou ostrou a pohŕdavou rečou vyprovokovali rozkol, ktorý mohol prerásť do občianskej vojny a zbytočného krviprelievania.
To, že sa tak nestalo bolo zásluhou jednej obyčajnej ženy, ktorá odmietla mlčať a ustupovať „hlúposti“. Keď sa vzbúrenci uchýlili do opevneného mesta, nečakala nečinne,
ako veci dopadnú a išla za veliteľom obliehajúceho vojska s logickou otázkou: Prečo majú obyčajní ľudia umierať kvôli sporom mocných? Aká odvážna myšlienka z úst prostej ženy! Osloví judského veliteľa Jóába a presvedčí ho, aby mesto ušetril. A podobne prehovorí vládcov mesta, aby sa nenechali vtiahnuť do zbytočného boja a vydali vzbúrencov spravodlivosti.
Aj keď od tejto udalosti prešli mnohé storočia, veľa sa nezmenilo. I dnes to vyzerá, že obyčajní ľudia veľa nezmôžu. Nezodpovední ľudia dokážu proti sebe postaviť celé rodiny, ba i národy. Ale občas sa nájdu múdre ženy a múdri muži, ktorí povedia: My obyčajní ľudia s touto vecou nemáme nič spoločné. Bohužiaľ tých múdrych býva väčšinou málo a ich hlas často zanikne. Napriek tomu je dnešný príbeh inšpirujúci. V tomto svete sú potrební múdri muži ženy, pretože môžu svojim hlasom zabrániť zlu, ktoré sa zdá byť na spadnutie. Chce to odvahu a správne slovo v pravú chvíľu.
Dnešný biblický príbeh nám ukazuje, že aj celkom obyčajní ľudia sa môžu vzoprieť násiliu a tyranii. Nie sme tak úplne bezmocní, ako to vyzerá. Múdra reč môže zastaviť zlo, ktoré vyvolala reč tvrdá a nemilosrdná. Úsilie o zmierenie nikdy nie je márne. Našou úlohou je byť rozumní a predvídaví v našich vlastných životných príbehoch, v manželských konfliktoch a generačných sporoch,… Niekedy je potrebné schladiť horúce hlavy i v zbore alebo medzi susedmi. Múdre a zmierujúca slovo je ako liek na boľavú ranu a všetci sú za ne nakoniec vďační. Kiež nás Pán povzbudzuje k múdrym slovám, ktoré vedú k zmiereniu. Amen.
