Tretia nedeľa pred koncom cirkevného roka.

Lk 11,14-23 „A vy­háňal démona, ktorý bol ne­mý. Keď démon vy­šiel, ne­mý pre­hovoril. A zá­stupy sa divili.  Ale nie­ktorí z nich po­vedali: Bel­zebubom, kniežaťom démonov, vy­háňa démonov.  A iní, aby ho po­kúšali, žiadali od Neho znamenie z neba. Ale On po­znal ich zmýšľanie a riekol: Každé roz­delené kráľov­stvo pust­ne a dom ro­z­dvojený proti sebe padá.  Keď je teda i sám satan roz­delený proti sebe, akože ob­stojí jeho kráľov­stvo? Lebo hovoríte, že ja mocou Bel­zebuba vy­háňam démonov. Ale ak ja Bel­zebubom vy­háňam démonov, čím ich vy­háňajú vaši synovia? Pre­to oni budú vám sud­cami.  Ale ak ja prs­tom Božím vy­háňam démonov, tak iste prišlo k vám kráľov­stvo Božie. Keď si sil­ný ozb­rojenec stráži dvor, jeho imanie je na po­koji. Ale keď príde sil­nejší než on a pre­môže ho, odo­berie mu všet­ku zbraň, v ktorú dúfal, a čo ukoris­til, roz­dá. Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto ne­z­hromažďuje so mnou, rozp­tyľuje.“

Keď počujeme prvé slová dnešného evanjeliového textu: „a vyháňal démona, ktorý bol nemý“, možno si povieme, máme dnes ešte vôbec hovoriť o démonoch? Žijeme v dobe  úžasného vedeckého pokroku. Zdá sa nám, že je len veľmi málo „tajomstiev“ ktoré sa ešte nepodarilo odhaliť. Ale sme vďaka tomu zbavení pôsobenia démonov?! Nemyslím si! Vidím, že ľudia mlčia, keď sa deje niečo zlé, neprehovoria ani vtedy, keď by svojimi slovami mohli povzbudiť dobré, sme nemí aj keď sa potrebuje vyrozprávať zo svojich bolestí, chorôb, vín a hriechov – mlčíme aj keď by sme radšej hovorili, kričali do sveta,… môžeme to pomenovať rôzne, ale pre túto chvíli si dovolím povedať, že sme posadnutí démonom nemoty.

V evanjeliu sa spomína nemý človek. V jeho nemote však vidíme niečo horšie ako telesný hendikep. Ten muž stratil možnosť komunikovať nielen s druhými ľuďmi, ale aj s Bohom – nie kvôli nemému jazyku, ale kvôli diablovým sieťam, ktoré ho spútali.

No potom vstupuje na scénu Ježiš a oslobodzuje toho človeka – vyháňa z neho démona nemoty a tým ho vyslobodzuje zo sietí zlého. Evanjelista píše: „Keď démon vyšiel, nemý prehovoril.“ Ježiš Kristus vyslobodzuje človeka, aby opäť mohol hovoriť, prejaviť sa ako človek. Kristovou mocou môže človek prelomiť väzenie zamlčovaných vín, hriechu – môže vyznať svoju vinu, môže prosiť o odpustenie, môže hovoriť úplne otvorene o tom, čo prežíva a ako sa vyrovnáva s Bohom, môže sa zase modliť.

Zástupy sa divili. Niektorí boli vyslovene proti tomuto uzdraveniu. Obviňujú Ježiša, že je služobníkom zlého. Ako môže niekto očividne dobré označiť za zlé? To je viac než neprajnosť či zlá vôľa. Nie sú azda tí, ktorí krivo obviňujú Ježiša, že je nástrojom zlého, sami napadnutí zlým, otupení a ohluchnutí? Nehovorí z nich ten zlý, ktorý sa nechce vzdať svojej moci a svojich pozícií?

Vedľa nich sa v zástupu nachádzajú tí, ktorí od Ježiša žiadajú ešte viac dôkazov Božej prítomnosti. Toto pokušenie sprevádzalo Ježiša od pokušenia na púšti až na kríž. „Uveríme ti, keď sa k tebe Boh prizná viditeľným zázrakom.“

Ježiš však tieto démonské siete trhá. „ Ale On po­znal ich zmýšľanie a riekol: Každé roz­delené kráľov­stvo pust­ne a dom ro­z­dvojený proti sebe padá. Keď je teda i sám satan roz­delený proti sebe, akože ob­stojí jeho kráľov­stvo?“ Ježiš sa neháda, nerozčúli sa, ani sa neobhajuje. Ale jasným slovom demaskuje toho, kto je za tými obvineniami: Satan – odporca a nepriateľ. Diabol sa  zamotal do svojich vlastných sietí. Sám si podrezal konár na ktorom sedel.  Ak je takto rozdvojený,  ak trpí akousi schizofréniou, potom sú jeho dni zrátané.

A potom Ježiš hovorí: „Ale ak ja prs­tom Božím vy­háňam démonov, tak iste prišlo k vám kráľov­stvo Božie. Keď si sil­ný ozb­rojenec stráži dvor, jeho imanie je na po­koji. Ale keď príde sil­nejší než on a pre­môže ho, odo­berie mu všet­ku zbraň, v ktorú dúfal, a čo ukoris­til, roz­dá. Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto ne­z­hromažďuje so mnou, rozp­tyľuje.

V Kristovom prítomnosti sa teda zjavuje kráľovstvo Božie. Pán Ježiš vnáša do sveta rozhodujúci mocenský zvrat. Pretože diabol už nie je ten najmocnejším. Jeho majetok – čo ukoristil v ľudských dušiach a vzťahoch – už nie je v bezpečí pred Kristovou mocou. Je tu už niekto silnejší, než démoni zla, ktorí ničia ľudí.

Čo sa ale skrýva za tým prstom Božím, ktorým Kristus vyháňa démonov? Keď sledujeme Pána Ježiša, ktorý učí, koná zázraky, bojuje proti diablovi, ľahko spoznáme odpoveď. Prstom Božím sa myslí slovo Božie. Týmto slovom, ako najúčinnejšou zbraňou  bojuje Ježiš Kristus proti armáde Božieho nepriateľa.

Nevyhneme sa však znekľudňujúcemu pocitu: čo je tento nenápadný prst proti všetkej tej očividnej sile zlého, ktorá pustoší, znetvoruje a marí ľudské životy i celú zem? Ale Pán Ježiš nám ukazuje ten prst Boží. Sám je tým prstom. A dáva nám dúfať, že sa Boh nenápadne, nenásilne, citlivo, a predsa dostatočne mocne a oslobodzujúco dotkne človeka prstom svojho slova a ducha.

Vo štvrtok tento týždeň mi Boh ponúkol aplikáciu dnešného evanjeliového príbehu do súčasnosti. Na hodine evanjelického náboženstva v 1. ročníku som sa už detí nepýtal, kto sa chce pomodliť, veď aj tak nikdy nechcel nikto hovoriť s Bohom. No v ten deň sa bez mojej otázky prihlásilo jedno dieťa so slovami. Dnes sa chcem pomodliť ja. Samozrejme, modlitbu som si nepísal, ale niečo si z nej pamätám: „Ďakujem Ti, Pane Bože, za dnešný deň, že tak krásne svieti slniečko, že som mala na raňajky chutný chlebík, že sme sa tu stretli, že prišiel pán farár a budeme sa dnes o tebe rozprávať. Amen.“ Nemé ústa sa po Božom dotyku otvorili a hovorili s Bohom .

Toto nie sú akési utešujúce slová, ktoré si môžeš vypočuť a ​​zostať nestranný. Už  teraz  sa rozhoduje medzi prstom Božím alebo všetkým tým zlým, ktoré mu odporuje. Slovo alebo satan? Na koho strane skutočne stojíš? S tým, ktorý zhromažďuje pre Božie kráľovstvo, alebo na strane toho, kto rozdeľuje, rozptyľuje, znetvoruje? Amen.

 

Pridaj komentár