Informácie o stretnutí spoločenstva evanjelických žien dňa 6. septembra 2009 v zborovom dome.
Úvodné slovo na septembrovom stretnutí žien patrilo komentáru z internetovej stránky aktuality.sk na tému: Brať život ako zázrak, z ktorého citujeme tie najzaujímavejšie myšlienky Gilberta Chestertona: „Tým, že faktom okolo nás venujeme prenikavú pozornosť. Donútime ich, aby sa zmenili na dobrodružstvá, aby sa vzdali svojho obvyklého významu a plnili svoju tajomnú rolu. Aj krtince sú hory. Len sa človek musí stať trpaslíkom, aby to objavil.“ „Svet nikdy nezahynie na nedostatok divov, ale na nedostatok údivu.“
Po úvodnej modlitbe a piesni zo spevníka č. 646 sme pozornosť zamerali na slovo z Evanjelia podľa Matúša 21,12 – 17 Vyčistenie chrámu.
Zo zamyslenia brata farára:
„V očiach učeníkov bol Jeruzalemský chrám veľkým Božím dielom, veľkolepým úspechom. Aj Ježiša vzali na „obhliadku“, aby mu ukázali vznešenosť chrámu, ohromné zástupy ľudí, ktorí sa tu denne zhromažďovali, náboženské aktivity a kult, ktoré sa tam konali. Mysleli si totiž, že to na Ježiša urobí rovnaký”, ak nie ešte väčší, dojem ako na nich. Miesto toho však Ježiš schladil ich nadšenie studenou sprchou. Povedal im, že toto všetko spadne a nezostane tu kameň na kameni. Všetky tieto zástupy sa rozpŕchnu, aj pastieri utečú. Všetko to impozantné, všetko, čo vyzerá veľmi zbožne – bude zvrhnuté. A stane sa to, pretože toto všetko nezjavuje Krista, ale človeka.
Faktom je, že sa učeníci zamerali na nepravý chrám. Ich oči sa pozerali na ľuďmi vystavený chrám. Zamerali sa na náboženské aktivity a imponovali im nesprávne veci. To, čo sa tam dialo, nepredstavovalo nebeského Otca. Chrám sa stal skrýšou pre zlodejov a peňazomencov. Proroci a kňazi tu boli sami pre seba. Okrádali a zneužívali dokonca i svojich vlastných rodičov. Chrám vôbec neslúžil Božím zámerom. Preto Ježiš obrátil pozornosť učeníkov na duchovný chrám. Ako Pavol aj neskôr napíše: „neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nie ste sami svoji (1Kor 6,19).
Mnoho dnešných kresťanov sa podobá učeníkom. Lenže Ježišovo posolstvo k nám je jasné: nemáme sa zameriavať na budovy z kameňa a kovu, na formy uctievania a pod. Tieto veci len odvádzajú našu pozornosť od toho podstatného. Namiesto toho sa máme zamerať na náš duchovný chrám.
Ježiš z Jeruzalemského chrámu všetko zlé vyhnal. Splietol si z povrázkov bič a vyčistil dom svojho Otca. A podobne to robí aj z duchovným chrámom: „každú ratolesť na mne, ktorá neprináša ovocie, odrezáva,… také zozbierajú, uvrhnú na oheň a zhoria;“ (Jn15,2.6) Ježiš čistí svoj chrám. On je verný, On vyháňa všetko zlé zo svojho chrámu. Robí to vo svojom čase a svojim spôsobom. Preto mu môžeme a máme dôverovať.
Aký je náš podiel na tomto očisťovaní duchovného chrámu? Našou úlohou je uistiť sa, že sa do nášho vlastného ľudského chrámu nevkráda žiadne svetáctvo. Ako to máme robiť? Apoštol Pavol nám dáva návod, keď hovorí: „A my vieme, že milujúcim Boha, povolaným podľa rady (Božej), všetky veci slúžia na dobro.“ (Rim 8,18). Pavlovo posolstvo je jednoduché: v živote tých, čo milujú Boha a chodia po jeho cestách majú všetky veci napomáhať k dobrému. Ak sa však obzrieme okolo seba – koľko je kresťanov skleslých, v depresiách, koľkí sa trápia, koľko je vyčerpaných, unavených a opúšťajúcich službu, aká veľká je konkurencia medzi Božími služobníkmi, a pod. – zdá sa nám, že Pavol klame. Alebo zájdime do akéhokoľvek kresťanského kníhkupectva a prečítajme si tituly kníh na regáloch. Väčšinou sú to tzv. „samoobslužné knihy“. Teda knihy o tom, ako premôcť osamelosť, ako sa dostať z depresie, ako dosiahnuť naplnenie i pokoj vnútra a pod… Toto je ten oplývajúci život, z ktorého sa máme, ako hovorí Pavol, radovať? To vyzerá ako život biedy a strádania. Prečo tomu tak je?
Je to preto, že sme všetko vzali za nesprávny koniec. Nie sme povolaní, aby sme boli úspešní, slobodní od všetkých starostí, aby sme boli výnimoční a všetko zvládali a pod… Nie, zabúdame na to, že tým hlavným je niesť ovocie v podobnosti Kristovi.
Je pravdou, že mnohí z nás sú povolaní. aby boli „obyčajnými kresťanmi“ Ale vyvíjame na seba tlak, aby sme držali krok s duchom dnešného sveta, súťaživým duchom. Chceme sa vyrovnať iným, chceme byť úspešnými služobníkmi… Lenže my nemusíme nič vytvárať, aby sme našli zmysel života. Nemusíme postaviť veľké budovy, napísať knihy alebo získať zástupy. Pavol hovorí, že sme predurčení k tomu, aby sme sa zmenili do Kristovej podoby, a že toto je náš jediný cieľ: „Lebo ktorých (Boh) vopred poznal, tých aj predurčil na podobu obrazu svojho Syna, aby On bol prvorodený medzi mnohými bratmi.“ (Rim 8,29).
Ježiš vidí všetky potreby a zranenia okolo mňa. Počuje stonanie a plač skľúčených a zotročených ľudí. Ak mám byť ako On, potom musím mať oči a uši, aby som videl a počul to isté, čo On.“
Po diskusii sme občerstvili myseľ chvíľkou poézie, ktorá patrí neodmysliteľne k nášmu stretnutiu.
Ďalej sme sa zaoberali prípravou stretnutia žien Považského seniorátu, ktoré sa uskutoční v našom cirkevnom zbore dňa 19. septembra 2009 o 10,00 h.
Sestra Potočková nám priblížila požehnaný čas, ktorý mohla prežiť v poslednú augustovú sobotu. Pôvodne sa pripravoval výstup na Sitno, ale nepriaznivé počasie zmenilo plány. A tak sa všetci odobrali na služby Božie do Banskej Bystrice. Tu i počas búrky prežili nádherný čas s Pánom. Potom bratia a sestry zotrvali v družnej debate o činnosti v zboroch.
Na najbližšom stretnutí, ktoré sa uskutoční 11. októbra 2009 budeme premýšľať nad slovami Evanjelia podľa Matúša 21, 18 – 22 Uschlý figovník.
Svätý Bože, Ty si nám zo svojej milosti daroval ten najvzácnejší dar – naše deti. Prosím Ťa, pomôž nám aby sme ich dokázali milovať, ako si to povedal Ty: „Koho miluje otec, toho prísne vychováva“. Daj, aby nám výchova našich detí nebola ľahostajná pre naše pohodlie, našu zaneprázdnenosť. Ty sám ich ochraňuj pred každým nebezpečenstvom, pred všetkými pokušeniami a ťažkosťami, ktoré ich v živote čakajú. Nech zostanú vernými a rastú na Tvoju chválu a našu radosť. Dávaj nám sily, aby sme svedčili o Tvojej veľkej láske a to naším nábožným životom. Vzbudzuj a udržiavaj v nás ducha viery a daj, aby sme Ťa spolu s našimi deťmi mohli raz oslavovať spoločne v nebesiach. Amen.
