V chráme prírody

Od našej vzácnej sestry Daniely Horínkovej

V chráme prírody

Ó, Bože, Tvoja príroda skvelá

je ako veľkolepý chrám.

Na organ srdca vrúcne hrám

a spievať Tebe na česť by chcela.

Mohutné vrchy ku nebu čnejú,

nemého tvorstva oltáre;

ich slnkom zlaté končiare

zvestujú všetkým velebnosť Tvoju.

Zrak zatúlaný v obzor široký

sa kĺže v sviežej nádhere

a než ju oblak zoberie

objíma krásy Tvojej prítoky.

Ponuré stromy rovné jak sviece

sa večer zažnú hviezdami.

Tu vánok lesu oddaný

vo dne i v noci modlitby šepce.

A chorál čistý Tebe ku sláve

z hrdielok vtáčích spevákov

zneje jak zvonkov vzácny kov

nad rúchom pestrým kvietia na tráve.

V každučkej perle za rannej rosy,

v krištáli každej bystriny

od Teba, Tvorca jediný,

je darov viac než ktokoľvek prosí.

——————————————