Podľa dohody s pracovníkmi jednotlivých obecných úradov sa 31. októbra a 1. novembra 2009 konali ekumenické služby Božie na cintorínoch v Lieskovom, Chocholnej, Adamovciach a Ivanovciach. Neviem, či ekumenickými možno nazvať len tie stretnutia, na ktorých sú prítomní duchovní predstavitelia viacerých cirkví (v našom prípade evanjelickej a. v. a rímskokatolíckej cirkvi) alebo i tie, na ktorých je síce len jeden farár, ale medzi prítomnými sú členovia oboch (a možno i viacerých) cirkví. Vďaka Bohu za všetkých, ktorí prišli spolu s nami na miestne cintoríny a nielen spomínali na svojich drahých zosnulých – manželov, manželky, bratov, sestry, deti, príbuzných, priateľov, ale tiež veľmi vážne uvažovali nad svojou vlastnou pominuteľnosťou.
Stretnutia na jednotlivých cintorínoch mali takmer ten istý „scenár“. Úvod patril piesni, ktorú na cintorínoch v Lieskovom a v Adamovciach predniesli členky spevokolu Kolovrátok, v Chocholnej spevácka skupina Studienka a v Ivanovciach pani Arbetová. Nasledovali básne, príhovory starostov a starostky a spomienka natých zosnulých, ktorí opustili túto časnosť v priebehu uplynulého roka. Na cintorínoch v Lieskovom, Chocholnej a Ivanovciach prítomných oslovil brat farár Ján Ochodnický a na základe biblických textov ich povzbudil k životu viery, aby sme aj pri zomieraní mali istotu, že je s nami náš Pán Ježiš Kristus a bezpečne vedie a povedie naše kroky aj po neistej ceste. Na cintoríne v Adamovciach sa k prítomným prihovoril rímskokatolícky kňaz Jozef Sudor a pripomenul slová Pána Ježiša: „Ja som cesta, pravda i život…“
Pred ukončením spomienkového stretnutia sa účastníci spoločne pomodlili modlitbu Otčenáš a prijali požehnanie. Snáď i tento čas použil Hospodin, aby nás povzbudil a napomenul na životnej ceste, po ktorej nás ako dobrý Pastier chce viesť.
Nielen pekny clanok, ale aj stretnutie, hoci u nas (Chocholna) oznamene ako Bohosluzby pri pamiatke zosnulych. No neboli sme tam len evanjelici. Ale my si tu chvala Bohu zijeme akoby sme boli jedna rodina a nerobime rozdiely vo vierovyznani. Nas „nejaky brat farar“ nerozdeli. Hoci si pre svoje ovecky robil omsu o 15.00 h. Mam otazku: Preco jeden farar nerobi rozdiely medzi veriacimi a druhy hlada sposoby ako by ich rozdelil?