Teší ma, že ste opäť zavítali na stránku nášho spoločenstva a iste Vás zaujíma aj obsah nášho stretnutia, na ktorom sme sa stretli v prvú februárovú nedeľu v zborovom dome.
Po úvodnej piesni z ES 622 sme si pripomenuli evanjeliový text Mt 22, 15 – 22 O dani, o ktorom sme premýšľali vo svojich domácnostiach.
„Téme dnešného uvažovania by sa dala nazvať: vzťahu veriaceho človeka k štátu. Naše „občianstvo“ je síce v nebesiach, ale zároveň nemôžeme uniknúť tomu, že sú tu pozemské štáty a že na nás kladú svoje nároky. Preto musí viera premýšľať aj o vzťahu k obci a k štátu, o miere účasti na politickom dianí, o občianskej zodpovednosti aj o mantineloch svetskej moci.
Evanjelista nám netají, že Pánovi Ježišovi bola otázka: „slobodno platiť cisárovi daň, a či nie?“ vnútená. V tom rozhovore vôbec nešlo o rímske nároky, ale o odstránenie Ježiša. Otázka bola súčasťou veľmi dokonalej pasce, ktorú Ježišovi prichystali tí, ktorí si s Ním chceli raz a navždy vybaviť účty. Bola odvetou za Ježišove tvrdé podobenstvá na adresu elity židovstva. Farizeji a veľkňazi nechceli nechať bez trestu, že im Ježiš vmietol do očí podobenstvo o zlých vinohradníkoch a že aj v podobenstve o svadobnej hostine práve na nich ukázal prstom. Preto pripravili túto pascu a neštítili sa pri tom vyhľadať spojenectvo ľudí, ktorými inak pohŕdali pre ich cynizmus a účelovú morálku. Išlo predsa len o jedno: o dokonalú pascu na nepohodlnú osobu. Herodiáni a farizeji. Partneri na výrobu pasce boli vybraní skutočne dokonale, aby ju bolo možné úspešne sklapnúť len čo Ježiš odpovie. Keď povie dávať daň, popudí proti sebe radikálnych zástancov Božej zvrchovanosti a celú verejnú mienku. Ak povie, že nemajú platiť daň, bude Ho možné obžalovať ako buriča. Prítomní herodiáni, Ho s chuťou usvedčia a vydajú Rimanom. Náš Pán to vedel, a predsa mal v sebe toľko lásky a toľko statočnosti, že odpovedal: „Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božieho, Bohu.“
Pán Ježiš rozhodne nemal pred sebou ľudí, ktorí by nič nevedeli o Božej zvrchovanosti nad svetom a nad každým ľudským životom. Títo ľudia mali jasnú predstavu o tom, čo to znamená, že Božie sa má odovzdávať Bohu. Čítali Písmo, ktoré svedčí, že Boží je celý tento svet, a preto sa v ňom má diať Božia vôľa, preto sa v ňom má napĺňať Božie určenia všetkých vecí a všetkých tvorov. Vedeli, že z Božích rúk sme my všetci vyšli, sme stvorení k Jeho obrazu, a preto má byť celý náš život odovzdaný do Božej služby. Boh má byť našou poslednou autoritou, ktorej sa úplne podriaďujeme. Vďaka Božej milosti existujeme, Boh nás vyviedol zo smrti do života, a preto má na nás nárok – má právo byť milovaný a uctievaný všetkou našou silou, mysľou a mocou. Náš rozum, naše city, naše slová, naše činy aj prostriedky sú na to, aby opätovali Božiu lásku.
Čomu sa teda vtedy divili? Čomu sa divíme dnes? Reči o cisárovi. Prečo mu Pán Ježiš niečo priznáva? A priznáva mu vskutku niečo? Či cisár nie je Boží protihráč, ktorý chce všetko strhnúť na seba? Či nechce Bohu ukradnúť aj našu poslušnosť a oddanosť a byť sám bohom? Prečo máme bezbožnému štátu niečo dávať? Pán Ježiš nás však upozorňuje, že tak jednoznačne čierne to zasa so štátom nie je.
Aj najhorší štát, ktorý sám chce len ovládať, slúži. Zabezpečuje bezpečnosť občanov, určovanie pravidiel, postih zločinov, stavbu ciest, sociálne zabezpečenie, nemocnice, školstvo. Pán Ježiš má pri odpovedi v ruke snáď najhmatateľnejšiu súčasť služby štátu: platidlo, ktoré nám umožňuje vyjadrovať cenu vecí a služieb a vzájomne ich vymieňať. Tí, ktorí sa Ho prišli pýtať, prišli po dobrej ceste, ktorú postavil nenávidený rímsky štát. Štát a obce sú tu preto, aby hladko prebiehali veci, ktoré spoločnosť potrebuje a na ktoré jednotlivci nestačia. Službu štátu a obce budeme potrebovať, kým Pán Ježiš opäť nepríde a nenastolí v plnosti svoje kráľovstvo. V našom svete sú stále prítomné vojny, siete organizovaného zločinu, záplavy, zemetrasenia, hurikány, epidémie, veľké ohrozenia životného prostredia, hospodárske krízy, veľké konflikty obchodných záujmov. Tomu nemôže čeliť menšia jednotka ako štát. A niekedy je to práca pre mnoho štátov naraz.
Keďže službu štátu všetci nejako potrebujeme, musí od nás za ňu dostať svoje. Je potrebné, aby sme riadne platili dane. Je potrebné, aby sme sa zúčastnili na verejne prospešných prácach, pokiaľ nám sily stačia. Je potrebné, aby sme sa zaujímali o veci verejné a boli ochotní vziať na seba verejnú zodpovednosť. Takí evanjelickí zastupitelia, starostovia, primátori môžu veľa zabezpečiť a urobiť. Je potrebné, aby sme chodili k voľbám, veď naozaj volíme. Skutočne máme lepšie a horšie možnosti pred sebou. Náš národ, náš kraj i naša obec bude mať takú budúcnosť, akú im my občania vyberieme.
Zbožní ľudia vtedy aj dnes robia jednu veľkú chybu – hovoria, že sa neoplatí snažiť o to, aby sa politické a hospodárske štruktúry správali ľudsky a diala sa v nich Božia vôľa. K tomu nás Pán Ježiš nevedie. Ale vedie nás k tomu, aby sme nielen podporovali štát a jeho štruktúry, ale aj ich kontrolovali. Musíme si zvyknúť, že priestor zodpovednosti máme nielen my, ale aj tí hore. Za svoje správanie a za kvalitu svojej služby občanom sa budú zodpovedať aj tí najvyššie postavený. A to nielen nám voličom, ale predovšetkým nášmu Pánovi a Bohu, ktorý súdi spravodlivo a vládne na veky.“
Počas stretnutia žien sme po diskusii boli aj na potulkách po Novom Zélande – o svoje pocity a zážitky sa s nami podelila jedna zo sestier, ktorá túto krajinu navštívila.
Domáca úloha na marcové stretnutie Mt 22, 34 – 40 Suma zákona. Stretneme sa 14. marca 2010 o 14.00 h v zborovom dome.
Piesňou z ES č. 490 a modlitbami sme ukončili sviatočné popoludnie.
S láskou a úctou prichádzame k Tebe Pane, za slovo práve tu zvestované chceme Ti vďaku vzdať. Ty prišiel si aj dnes medzi nás, veď vieš čo nás trápi a čo teší – Ty vždy k nám sa skloníš, keď Ťa o to úprimne prosíme. Prosíme Ťa o pomoc pre všetkých chorých, nech v navštíveniach Tvojich nájdu novú nádej a povzbudenie do ďalších dní. Nech sú nám blízke slová proroka Ozeáša: „Vezmite so sebou slová ľútosti a obráťte sa k Hospodinovi. Povedzte Mu: Odpusť nám všetky viny, prijmi, čo je dobré, my chceme splácať ovocím svojich perí.“ Amen.
Pripravila s. Ľ. Adamčiová
