Mária Šípková
Iba život
Zaujímavý život žije každý z nás.
Najprv je to malý pramienok,
ktorý sa zrodil z tela matky.
Matka nás sýtila, o nás sa starala,
životu zmysel dávala.
Krásne spomienky na detstvo máme,
pohladenie otca, mamy ešte i dnes cítime,
rozochvejeme sa poľahoba v duši nastane
a je nám krásne,
úsmev vylúdime, do prvých rokov sa prenesieme.
Aj povinnosti potom nastali.
Škola a práca v rodine zmyslom nám boli,
rodičom svojim s lásku pomáhali.
Prvé lásky a s nimi radosti, starosti,
koho si vybrať, kto bude ten pravý?
To už potôčik žblnkotal,
zo skaly na skalu preskakoval.
V dvojici kráčať sme začali,
v živote veľa dokázali!
Čo život, to román napísať by sa dal.
Dnes väčšinou samé sme ostali,
plakať sa nám chce, no život ide ďalej
a krásne spomienky nás hrejú,
silu k životu dávajú, oči rozžiaria,
srdcia láskou naplnia.
Riavy vo veľtoky sa spojili
a dnes plynú, k moriam pripluli.
Postojte ešte naše vodičky,
veď žiť sa nám chce,
pracovať, ľúbiť, lásku rozdávať,
slnečné lúče vychutnať.