Veľká noc nám pripomína veľkú Božiu lásku a dar spasenia prostredníctvom Pána Ježiša Krista. I v tomto duchu sme sa stretli prvú nedeľu po Veľkej noci na našom pravidelnom stretnutí. Vo mne však ešte doznievali myšlienky nedeľnej kázne:
– Čo viac formuje duchovný dieťa, ak nie život rodičov, akí sú manželia, ako žijú, ako sa k sebe navzájom správajú, ako sa modlia, čítajú Božie slovo…?
– No to, z čoho sa rodí viera je osobné stretnutie s Bohom. S Bohom sa môže stretnúť len každý sám za seba. Nestačí len počuť, je potrebné aj odpovedať na Božie volanie. Pán má ku každému z nás osobitý prístup, Boh volá každého z nás jednotlivo. Nemôžeme nikoho prinútiť, aby na Božie volanie povedal: „Tu som Pane, počúvam.“ Ukážme mu aspoň svojim príkladom cestu k Bohu. My môžeme pripraviť človeka na stretnutie s Bohom, ale stretnúť sa s ním musí sám.
Po úvodnej piesni z ES 355 zahájil naše stretnutie brat farár modlitbou. Potom sme svoju pozornosť upriamili na domácu úlohu, ktorou bolo zamyslenie sa nad textom Mt23, 1 – 12 Ježišova reč proti farizejom.
Najskôr brat farár pridal zopár vysvetliviek:
Zákonníci – boli to znalci zákona, zhromažďovali sa z radov farizejov
Farizeji – považovali sa za náboženskú elitu, z ich radov pochádzali aj rabíni
Mojžišova stolica – úrad sudcov, učiteľov a zákonodarcov
Modlitebné remienky – vynález farizejov – kožené pásiky nosili sa na rukách alebo na čele, ak bol remienok širší, znamenal väčší prejav zbožnosti, presne tak ako strapce – vonkajšie znaky zbožnosti
Majster, Rabbi – označenie pre učiteľa v Izraeli – vysoko vážený Pane
Zo zamyslenia brata farára:
Jedna sestra sa mi posťažovala, že ju pred rokmi iná cirkevníčka upozornila na to, že si stále sadá do tej istej prednej lavice v kostole. Pripadlo jej to, ako by mala prvé miesto vyárendované. Iná sestra zasa rozprávala svojej kamarátke s nadšením o svojom susedovi: „Je to milý a slušný pán, ktorý mi pred mnohými rokmi povedal, že mám milý úsmev a vždy, keď ma ráno stretne, celý deň má dobrú náladu.“ Čo je u týchto žien charakteristické? Nemôžu zabudnúť na to, čo im iný povedal, lebo sa to vzťahuje na ich sebavedomie, na ich „ja“. V prvom prípade bolo sebavedomie ponížené, v druhom povýšené.
V dnešnom evanjeliu Ježiš napadol sebavedomie farizejov. Vyjadruje sa o nich nelichotivými slovami: „Hovoria a nekonajú, zväzujú ťažké bremená a nakladajú ľuďom na plecia, ale sami nechcú ich pohnúť ani prstom. A všetky svoje skutky konajú, aby ich ľudia videli. Širšími si robia modlitebné remienky a zväčšujú strapce na rúchu; obľubujú si predné miesta na hostinách, prvé miesta v synagógach, pozdravy na námestiach, a to, keď im ľudia hovoria: Majster!“
Aké poučenie plynie pre nás? Iste každý z nás má dobrú pamäť, aby sme si do detailov zapamätali všetky poníženia a lichotenia, ktoré sa dotýkajú našej osoby. Veď tu ide o naše „ja“. Áno, je potrebné, aby sme sa starali o svoje zdravie, nadanie, schopnosti a to všetko rozvíjali ako Boží dar. Aká je však realita? Mnohí veriaci majú až priveľmi vypestované svoje sebavedomie, sú precitlivení a prehnane prízvukujú svoje „ja“, čo sa častokrát stáva príčinou zla. Je to vlastne prehnaný egoizmus. Ježiš ho tvrdo karhal, ako vidíme aj v evanjeliu. Všetci totiž môžeme upadnúť do nebezpečenstva, že seba začneme až prehnane stavať do popredia a radi budeme ukazovať svoje prednosti. Popri tom môžeme úplne zabudnúť na ľudí okolo nás, budeme v nich vidieť iba akýchsi sluhov, ktorým je možné naložiť na plecia ťažké až neznesiteľné bremená, ktoré my sami vôbec nemienime niesť. V každom z nás sa nachádza sklon k egoizmu a práve on sa môže maskovať najušľachtilejšími a najrozumnejšími motívmi. Ježiš nás teda chráni pred egoizmom. To je poučenie z dnešného evanjelia.
Ježiš nám chce zároveň ukázať aj mieru, podľa ktorej sa máme vždy riadiť. On sám je tou mierou. On, náš Učiteľ a Majster, jediný Učiteľ a Majster. Pozrime sa, ako On konal, lebo niektorí si možno myslia, že sa vyhnúť egoizmu ak budú sedieť niekde v kúte, budú poníženým sluhom ostatným a všetko im dovoliť. Ježiš taký nebol. On vedel aj tvrdo povedať, napríklad, keď Ho bili, keď Ho chceli podchytiť v reči, keď videl nespravodlivosť a pretvárku. Je pravda, že v ňom nebola nenávisť, ale vždy, keď bolo treba sa brániť, urobil to. Takí máme byť aj my. Nesmieme nenávidieť blížnych, no pritom treba vždy energicky odmietnuť vábenie k hriechu a uvedomiť si, že Boh nám dáva dostatok síl, aby sme to dokázali. Ďalej je nutné si uvedomiť, že skutočný Otec všetkého života je Boh, ktorý na konci života všetko spravodlivo odmení. Iba Jemu patrí prvenstvo a to Ježiš zvlášť pripomínal apoštolom. Vyzval ich, aby sa nedrali dopredu, ale sadli si na posledné miesto. Tým vlastne zdôraznil, že musíme mať vnútorný úmysel nepovyšovať sa nad ostatných a usilovať sa vždy zostať pokornými a skromnými s vedomím, že iní ľudia sú od nás aj šikovnejší aj múdrejší. Preto je nevyhnutné dokázať blížnemu povedať slovo uznania, pochváliť ho, a tak mu slovami a skutkami preukázať lásku. Ak sa nám to podarí, vtedy svoje vlastné „ja“ dokážeme stiahnuť do úzadia a podľa podobenstva sa utiahnuť na posledné miesto. Tým vzrastieme aj v očiach Božích, ale aj v očiach ľudských.
Naučme sa prekonávať egoizmus, pozerajme sa okolo seba Ježišovými očami a viďme pri sebe blížnych, ktorí majú tiež svoje potreby a majú aj plné právo na dobré meno. Ak to dokážeme, Ježiš nás nazve svojimi priateľmi a vyzve nás, aby sme postúpili bližšie k Nemu.
V diskusii zaznelo niekoľko podnetných návrhov:
– Slovo Božie nás vyzýva k pokore. Pokorné srdce umožňuje odstúpiť, aby vynikla hodnota človeka.
– V kostole sa často stretáme s posudzovaním – ohovorením toho druhého a naopak, vyzdvihovanie seba samého je veľmi aktuálna téma.
– Rodičia (nielen konfirmandov) vravia svojim deťom choďte do kostola, miesto toho, aby povedali poďme do kostola.
John a Stasi Eldredqe – Očarujúca
Na predchádzajúcom spoločenstve sme sa dohodli, že obohatíme naše spoločenstvo o čitateľské okienko. Očarujúca – ako príjemne to slovo znie. Veríme, že aj obsah bude rovnako taký očarujúci. Prvou kapitolou – Cesta ženy nás previedol brat farár. Táto kniha sa zaoberá otázkou krásy z mnohých pohľadov. Odpovedá žene na jej najhlbšiu otázku: „Som krásna? Bude mať niekto o mňa záujem? Neostanem sama?“ No nedáva lacnú odpoveď. Vedie srdce ženy cestou uzdravovania do hlbín vlastnej duše a zároveň do srdca Boha, ktorý žene daroval svoju krásu. Autori potom ukazujú cestu, ako žena môže a má svoju krásu spoznávať, odhaľovať a tým pozývať muža, aby kráčal s ňou cestou srdca ako jej ochranca…
Krása ženy nie je niečo, čo treba skúmať a vylepšovať. Je to dar, ktorý je v srdci každej ženy. Treba ho s úctou poznávať a prežívať.
My sa tešíme, že budeme spoločne tráviť aj takto príjemne čas nášho spoločenstva.
Zopár oznamov:
V CZ v Zemianskom Podhradí mali prednášku o sprevádzaní chorých. Touto prednáškou poslúžila spolužiačka brata farára z EBF UK – Mirka Prášilová. Pokúsi sa s ňou skontaktovať a ak všetko dobre dopadne a Mirka si nájde čas, príde aj medzi nás.
Dňa 1. mája 2010 (sobota) sa v Klenovci bude konať Valné zhromaždenie SEŽ. Kto by mal záujem, nech kontaktuje sestru Oľgu Kusendovú.
Vo chvíľke poézie odznelo niekoľko nádherných básní, ktoré umocnili atmosféru nedeľného sviatočného popoludnia. Záverom odznela pieseň z ES 460 a stíšenie v modlitbách ukončilo tieto požehnané chvíle.
Najbližšie sa stretneme 2. mája 2010 o 14.00 h. Zamýšľať sa budeme na ďalšími veršami Mt23, 13-33 – Ježišova reč proti farizejom.
Ďakujeme, Ti Pane za požehnaný čas strávený na dnešnom spoločenstve. Vieme, že naše konanie len od Teba závislé je, Ty dávaš rast, požehnanie a čo Tebe zveríme na správnej ceste máme. Daj nám z nebies múdrosti, by sme v tejto časnosti na seba sa nespoliehali. Prosíme Ťa buď našim Radcom i Priateľom, aby sme čo chceš na mysli mali. v diele pomôž Pane a bude šťastne konané, čo dobré začal si, dokonáš múdrosťou svojou z nebies. Tvoje deti sme, pomôž nám v celom žití vytrvať prosím v pevnej viere. Amen.
Literárne okienko:
Michel Quoist
Pane, mám kedy
Všetci ľudia sa ponosujú, že nemajú dosť času. To sú tí, ktorí
pozerajú na svoj život príliš ľudskými očami. Vždy máme dosť
času, aby sme splnili to, čo od nás žiada Boh. Musíme však byť
dokonale prítomní v každom okamihu, ktorý nám poskytuje.
Prísne teda dbajte, ako obcujete, nie ako nemúdri, ale ako múdri.
Vykupujte čas, lebo dni sú zlé. Preto nebuďte nerozumní,
ale rozumejte, čo je vôľa Pánova (Ef5, 15-17)
Vyšiel som z domu, Pane.
Po ulici chodili ľudia.
Odchádzali,
prichádzali,
náhlili sa,
bežali.
Bicykle sa náhlili,
vozy sa náhlili,
autá sa náhlili.
Ulica bežala,
mesto bežalo,
celý svet bežal.
Bežali, aby nestratili čas,
bežali za časom,
aby ho dohonili,
aby čas získali.
Do videnia, pane, odpusťte, nemám kedy.
Prídem druhý raz, nemôžem čakať, nemám kedy.
Nemôžem to prijať, nemám kedy.
Končím tento list, nemám kedy.
Rád by som vám pomohol, ale nemám kedy.
Nemôžem premýšľať, som rozptýlený, nemám kedy.
Chcel by som sa modliť, ale nemám kedy.
Ty im, Pane, rozumieš, nemajú kedy.
Dieťa sa hrá, nemá kedy, neskôr.
Školák musí písať úlohy, nemá kedy, neskôr.
Študent má svoje cvičenia, nemá kedy, neskôr.
Mladík športuje, nemá kedy, neskôr.
Mladoženáč má nový dom, musí ho zariadiť,
nemá kedy, neskôr.
Otec má deti, nemá kedy, neskôr.
Starí rodičia majú vnúčatá, nemajú kedy, neskôr.
Chorí majú svoje trápenia, nemajú kedy, neskôr.
Zomierajú, nemajú …
Už je neskoro, už vôbec nemajú kedy.
Takto, Pane, všetci bežia za časom.
Prechádzajú životom bežiac,
štvaní,
zmietaní,
preťažení,
pobláznení,
bezuzdní.
A nikdy nikde nedôjdu, chýba im čas,
i napriek všetkému snaženiu, chýba im čas,
veľa času im chýba.
Pane, azda si sa pomýlil vo svojich výpočtoch,
je v nich akási základná chyba.
Hodiny sú príliš krátke,
životy sú príliš krátke.
Ty, ktorý stojíš mimo času,
Ty s usmievaš, Pane,
keď vidíš, ako s ním zápasíme.
A ty vieš, čo robíš.
Ty sa nemýliš, keď ľuďom rozdeľuješ čas.
Každému dávaš potrebný čas,
aby vykonal, čo od neho žiadaš,
ale čas neslobodno strácať,
ani časom mrhať,
ani čas zabíjať.
Pretože čas je dar, ktorý nám ty dávaš,
dar pominuteľný, ktorý sa uskladniť nedá.
Pane, ja mám čas, všetok čas mi patrí,
všetok čas, ktorý mi uštedruješ,
roky môjho života, dni mojich rokov,
hodiny mojich dní, všetky mi patria.
Patria mi, aby som ich spokojne naplnil,
aby si ich naplnil až po samý okraj,
aby som ti ich ponúkol
a ty aby si premenil ich vodu na výborné víno,
ako si ju premenil kedysi na svadbe v Káne.
Pane, dnes večer ťa už neprosím o čas,
aby som mohol urobiť to alebo ono.
Prosím len o milosť,
aby som v čase, ktorý mi dávaš,
svedomite urobil to, čo odo mňa žiadaš.
Pripravila: sestra Ľubomíra Adamčiová
