Nedeľa po Deviatniku, Sexagesima
2Pt 1,16.19 „Veď sme nesledovali vymyslené báje, keď sme vás oboznamovali s mocou a príchodom nášho Pána Ježiša Krista, ale boli sme očitými svedkami Jeho velebnosti. Tým pevnejšie je prorocké slovo, ktoré máme. Dobre robíte, že pozorne hľadíte naň ako na sviecu, ktorá svieti v tme, kým nesvitne a nevyjde vám zornička v srdciach.“
Milé sestra a milí bratia, je všeobecne známe, že Biblia je najprekladanejšia kniha na svete. Celá Biblia už bola preložená do asi 350 jazykov a jej časti do ďalších asi 1500 jazykov a nárečí. Žiadna iná kniha na svete sa neteší takej pozornosti. Ale ako je to s naším osobným vzťahom k Písmu? Ako poznáme Bibliu? Je len súčasťou našej domácej knižnice alebo z nej čítame pri domácich pobožnostiach? Čítame ju vo svojom súkromí? A ak v nej čítame, rozumieme tomu, čo čítame? Hovorí k nám Biblia? Máme z jej čítania úžitok? Nechajme sa dnešnými texty povzbudiť k tomu, aby sme po Biblii znovu dychtivo siahli a odhaľovali v nej živé posolstvo pre seba i svet.
To prvé, čo sa dá o Písme na základe nášho textu povedať je, že Písmo je „ svieca, ktorá svieti v tme“. V žalme 119 doslova čítame: „Sviecou mojim nohám je Tvoje slovo a svetlo mojim chodníkom.“ Biblia je teda svetlom v temnotách. A v temnotách sa iste vyplatí držať sa svetla, mať svetlo, dať sa ním viesť. Na akú temnotu mohol asi autor epištoly myslieť? Zdá sa, že to mohla byť tma spôsobená všelijakým bludným učením, ktoré zamotalo myseľ mnohým členom maloázijských zborov. Temnými miestami však môže byť aj ťažká životná situácia, do ktorej sa dostaneme – choroba, súženie, všelijaké skúšky, ťažké rozhodovanie. Ale slovo Písma môže posvietiť do týchto našich temných chvíľ, priniesť pomoc a ukázať cestu. A tiež naša budúcnosť je temná. Keď vidíme všetko čo sa deje okolo nás i vo svete často premýšľame nad tým, kam kráčame, v ústrety čomu sa svet náhli? Zdá sa nám, že ten výhľad nie je veľmi ružový. Kto iný nám môže do týchto „temnôt“ posvietiť, ak nie práve Boh svojím Slovom? Áno, práve slovo Božie môže rozjasniť náš pohľad vpred a odhaliť cieľ. Len ono nás môže zbaviť strachu a pocitu neistoty.
Veľa tmy môže byť aj v našej vlastnej minulosti, v našom osobnom živote, v našom srdci. Koľko zmätkov a bezradnosti je v nás samých! Koľko všelijakej tmy je v našom svedomí, koľko temnôt zahaľuje našu osobnú minulosť! Nevieme si rady sami so sebou aj so svojimi vlastnými vinami. Kto vnesie do týchto temných miest lúč svetla? Či nie práve slovo Písma?! Veď práve v ňom k nám hovorí Boh, ktorý rozumie nášmu mysleniu i nášmu srdcu. On má pre nás to potrebné svetlo. Boh dokáže svojím Slovom posvietiť do nášho neporiadku a ako slnečný svit odhaľuje prach na našom nábytku, odkrýva Boh všetku špinu nášho srdca i života. Božie slovo je svetlom, ktoré preniká do všetkých našich temnôt, aby ich prežiarilo a zahnalo všetku tmu.
To druhé, čo hovorí náš text o slove Písma je, že „svieti v tme, kým nesvitne“. Vzhľadom k tomu, že obsah celého Petrovho listu je prevažne zameraný na budúcnosť – na druhý príchod Pána, môžeme povedať, že autor má na mysli deň, keď sa medzi nami v plnej sláve zaskvie sám Kristus. Slovo Božie ako jasné svetlo osvecuje aj túto budúcnosť, našu poslednú nádej a konečný výhľad. Biblia je teda ako svetlo pre všetky obdobia a všetky časy až do konca, až do dňa Kristovho príchodu. Všetko sa totiž pominie, ale slovo nášho Boha zostane naveky.
To tretie, na čo ešte máme sústrediť svoju pozornosť, ak myslíme na slovo Písma, sú Petrove slová „vyjde vám zornička“. Kto by nepoznal zorničku?! Obloha je ešte tmavá, ale zornička sa už jasne ligoce na nebi a ohlasuje svitanie nového dňa. Ale ja nechcem hovoriť o hviezdnom objekte. V prorockej knihe Zjavenie Jána sú v tejto súvislosti dve zaujímavé miesta. Prvé miesto je v 2. kapitole, kde čítame: „Kto zvíťazí a až do konca vytrvá v mojich skutkoch, tomu… dám rannú hviezdu.“ Iste to znamená večný život, účasť na sláve a vzkriesenie. V 22. kapitole potom vyslovene čítame: „Ja, Ježiš, som… jasná hviezda ranná.“ Ježiš prináša svetlo. On je vlastne tým svetlom. On je stredom celého Písma. Veď k Nemu sa vzťahuje celé Písmo. On, Ježiš je „svetlom sveta“, v Ňom sa zbiehajú všetky nitky svedectiev prorokov a apoštolov. V Ňom je víťazstvo, v Ňom je radosť, v Ňom je náš skutočný a pravý život.
To posledné, bratia a sestry, čo ešte nesmieme zabudnúť ak uvažujeme o Biblii, ako Božom slove, je: „Toto slovo je nám sviecou… zorničkou…“ až vtedy, keď nám „…svitne v srdciach“. Čo by to bolo platné, keby sme teoreticky vedeli o Ježišovi Kristovi všetko, keby sme mali najväčšiu znalosť Písma, keby sme po dogmatickej stránke vedeli dokonale vyložiť osobu a dielo Ježiša Krista, keby nám ale pritom nesvitlo v srdciach svetlo, tá ranná zornička?! Keby Ježiš sám naše srdcia nezískal a zostal len v našich predstavách, citoch, alebo názoroch. Ježiš chce ako „zornička zasvietiť v našom srdci“. Chce ho očistiť a naplniť svetlom svojej pravdy a lásky. Chce do nášho srdca vojsť a urobiť si v ňom svoj príbytok.
O to ide. To je zámer celého Písma. Učme sa teda rozpoznávať rozdiel medzi tým, čo Božie slovo hovorí, a tým, čo si myslíme, že hovorí, alebo tým, čo by sme si priali, aby hovorilo. Cesta smerujúca k porozumeniu Písmu a jeho výkladu si z našej strany žiada pracovitosť a bdelosť, aby sme dokázali rozpoznať, čo nám Boh chce povedať, ako na to máme správne reagovať a ako to správne aplikovať v našom živote aj službe.
Kristovo svetlo má teda ovládnuť a naplniť celú našu bytosť. Až vtedy, keď Ježišovi otvoríme dokorán svoje srdcia, vzíde nám skutočné svetlo. A vzplanie tak mocne, že nebude svietiť len nám, ale celkom iste prenikne aj do nášho okolia k úžitku našich blížnych. Amen.
