15. nedeľa po Svätej Trojici
1Pt 5,7 „Na Neho uvaľte všetky svoje starosti, lebo On sa o vás stará.“
Všimol som si, že deti požívajú novú frázu „hakuna matata.“ Už dávnejšie som tieto dve slová počul a ak sa nemýlim bolo to v kreslenej rozprávke „Leví kráľ“. Vtedy ma však nezaujímalo čo tieto slová znamenajú, ak vôbec niečo znamenajú. Keď som však počul deti čoraz častejšie medzi sebou hovoriť „hakuna matata“ nedokázal som odolať a začal som pátrať, aký je skutočný význam týchto slov. Moje hľadanie bolo napokon úspešné a zistil som, že „hakuna matata“ znamená „Netráp sa, žiadny problém!“
Bolo by iste zaujímavé a možno i krásne, ak by sme tieto slová mohli používať nielen ako slovný zvrat, ale ako vyjadrenie životného postoja. Nedarí sa mi, prežil som životné sklamanie, ochorel som, nemám zamestnania – nevadí, žiadny problém, hakuna matata. Náš život sa však vybral úplne opačnou cestou – každý deň musíme jesť a piť, každý deň si musíme niečo obliecť, každý mesiac nám na účet musia pribudnúť peniaze, aby sme mali čím zaplatiť za všetky tieto životné potreby. A tak nás tým všetkým sprevádzajú starosti, ktoré sú presným opakom slov netráp sa, žiadny problém, hakuna matata.
Ale aj napriek tomu sa my, kresťania, môžeme a máme spoliehať na lepšiu budúcnosť. Nemusíme sa obávať toho, čo príde, ale vo viere môžeme vyznať, že nám nič nechýba. Musíme však vedieť prečo. Ak toto vyznanie, životné presvedčenie nestojí na pevnom základe, zostáva úbohou sugesciou, sebapresvedčovaním, ktoré môže niekedy pomôcť, ale problém nevyrieši, len ho zakryje, odsunie ne neskoršie. Nedávno som mal rozhovor v rámci ktorého som si vypočul nie celkom ojedinelú predstavu – pozitívnym myslením si vraj môžem privodiť to, po čom túžim. Každý človek má právo na svoje myšlienky a preto nebudem nikoho zosmiešňovať len poviem, že keď ste hladný nepomôže vám hovoriť si, že hlad je len pocit a vlastne ani neexistuje…
Práve tak bezzubo by zneli i Petrove slová, ak by sme si z nich vybrali len časť – odhoďte všetky svoje starosti. Apoštol je však veľmi konkrétny a píše: „na Neho uvaľte všetky svoje starosti“. Samozrejme, že myslí na Pána Ježiša, ktorý celý svoj život naplnil starosťami druhých ľudí. Mal právo a moc stať sa Pánom sveta, nechať si slúžiť všetkými ľuďmi, užívať si kráľovské výsady a bezstarostne prežívať každý ďalší deň. Mohol dokonca ostať v kráľovstve svojho Otca a netrápiť sa s nepoučiteľnými hriešnikmi. Nemusel sa stať človekom. Učinil to však z vlastného slobodného rozhodnutia. Nedokázal sa pozerať na ľudí, ktorí bez Jeho pomoci blúdia a nemôžu nájsť cestu k svojmu nebeskému Otcovi.
A práve preto mohol Peter napísať, aby sme na Neho uvalili všetky svoje starosti. Ježiš je totiž jediný, kto si s nimi vie poradiť. Nesie s nami naše bolesti a uľahčuje nám tým náš život. Naše utrpenie, smútok, osamelosť, zúfalstvo a dokonca i naše chyby Ho nenechávajú chladným. Cíti s nami a obetuje sa za nás, obetuje sa miesto nás. Nesie nás na rukách so všetkými našimi starosťami. Má nás rád a záleží Mu na nás. Nie je to tá láska, o ktorej často vravíme, ale zostávame len pri krásnych slovách. Je to láska, ktorá sa obetuje, láska ktorá nehľadá vlastný prospech, pohodlie a pokoj, ale dobrovoľne sa obetuje za druhého a znáša jeho starosti ako svoje vlastné.
Preto sa o Neho môžeme oprieť. Naše kresťanské „hakuna matata“, „netráp sa, žiadny problém“ nie je akousi autosugesciou. Nezbavujeme sa problémov tým, že by sme si nasadili akési ružové okuliare alebo si pre nimi úplne zakryli oči. Starosti sa nerozplývajú ako ranná hmla nad krajinou. Problémy a viny môžeme preniesť na niekoho iného, silnejšieho, ktorý k sebe volá všetkých unavených a preťažených s ponukou, že prijme naše bremeno a postará sa oň.
Bratia a sestry. Slová, ktoré napísal apoštol Peter nás vedú k tomu, aby sme túžili po Ježišovi, pretože práve On sa chce postarať o naše starosti, chce našu slabosť a bezmocnosť naplniť svojou silou. A tak sa môžu veci všedného dňa, starosti, ktoré nás pohlcujú, ohrozujú a sú nad naše sily premeniť na radostné vedomie, že pri nás stojí Ježiš. k takémuto vnímaniu starostí všedného dňa nás Ježiš vyzýva, keď hovorí: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinutie!“ To je Ježišova výzva pre nás, niekedy zbytočne, niekedy oprávnene ustarostených ľudí.
A tak sa Mu zverme, odovzdajme Mu svoje ťažkosti, viny a pridajme sa k piesni žalmistu, ako je zapísaná v 40. žalme: „Túžobne som čakal na Hospodina a On sa sklonil ku mne a vyslyšal moje volanie. Vyzdvihol ma zo záhubnej jamy, z bahna a blata; na skalu postavil moje nohy a upevnil mi kroky. Vložil mi do úst novú pieseň, chválospev nášmu Bohu. Mnohí to uvidia a budú sa báť a budú dúfať v Hospodina. Mnoho svojich divných skutkov a úmyslov voči nám si uskutočnil, Hospodine, Bože môj, niet Tebe rovného! Ak by som ich mal zvestovať a vyrozprávať, viac by ich bolo, než možno spočítať.“ Amen.
