Niečo o nas
História Evanjelickej cirkvi v Adamovských Kochanovciach
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku
Adamovské Kochanovce
Adamovské Kochanovce 212, 913 05 Melčice – Lieskové
Cirkevný zbor v Adamovských Kochanovciach sa utvoril okolo roku 1548, keď rímskokatolícky kňaz Adam Trnka spolu s farníkmi nenásilnou formou prestúpil na evanjelickú vieru. V tom istom roku sa stal evanjelickým aj vtedy samostatný cirkevný zbor v Melčiciach, naša dnešná filiálka. V roku 1662 boli pod vplyvom odpadlíka od našej cirkvi grófom Františkom Nádašdym Melčice spätne pridelené rímsko – katolíckej cirkvi. Farára vyhnali a faru vyrabovali vojaci. Ešte horším spôsobom sa tak stalo o desať rokov neskôr aj v Kochanovciach hlavným županom Jurajom Illešházym, pričom bolo niekoľko evanjelikov zabitých.
Evanjelici v Adamovských Kochanovciach boli nasledujúcich 32 rokov bez chrámu, fary, kňaza, a preto chodili do artikulárneho chrámu v Trenčíne. Pod ochranou Františka Rákoczyho bol v roku 1704 kochanovským evanjelikom vrátený chrám a rímsko – katolíckemu kňazovi bol pridelený chrám v Melčiciach. Po Rákoczyho porážke pri Hámroch v roku 1708 bol tunajší evanjelický chrám opäť pridelený katolíkom, takže 75 rokov zostali veriaci bez chrámu. Až na základe Tolerančného patentu Jozefa II. z roku 1781 sa znova utvorila cirkev v Kochanovciach pripojením Melčíc v roku 1783. V roku 1784 bol postavený a posvätený súčasný evanjelický kostol v Adamovských Kochanovciach za výdatnej pomoci zemepána Mateja Ottlýka a Zuzany Rajmanusovej zo Zemianskeho Lieskového. V roku 1812 počas pôsobenia kňaza Jána Seberíniho bol chrám opätovne prikrytý šindľom. Veža bola postavená v roku 1833. V chráme Božom sa nachádzajú 2 vitrážne okná. Severné farebné okno darovala manželka baróna Seckendorfa, rodená Knobloch, a južné okno je darom dozorcu zboru Gustáva Szilvaya.
V cirkevnom zbore sa doteraz vystriedalo 24 kňazov. V roku 1811 prišiel do zboru z Nitrianskej Stredy Ján Seberíni, rodák z Veličnej. Patril k najvýznamnejším osobnostiam evanjelickej cirkvi 1. polovice 19. storočia. Bol autorom množstva náboženských spisov. Zaslúžil sa o vydanie Zpěvníka evangelického v roku 1842, do ktorého prispel 11 piesňami. Tlačou vyšlo viacero jeho kázní. 8. októbra 1816 sa v Kochanovciach narodil Gustáv Seberíni, „syn slávneho otca farára“. V roku 1819 sa spolu s otcom presťahoval do Banskej Štiavnice, kde navštevoval základnú školu a gymnázium. Po teologických štúdiách v Prešporku a v Jene v Nemecku sa v roku 1840 vrátil do vlasti. V roku 1843 bol vysvätený a pracoval po boku svojho otca. V roku 1853 bol zvolený za farára v Békeš – Čabe, kde neúnavne pôsobil až do svojej smrti.
Od roku 1874 pôsobil v Adamovských Kochanovciach farár Peter Pavel Roy, otec básnika Vladimíra Roya, ktorý sa tu narodil 17.4.1885. Jeho matka Božena bola dcérou Jozefa Miloslava Hurbana.
V rokoch 1904 – 1925 v Adamovských Kochanovciach pôsobil Ján Palic, neskorší senior Trenčianskeho seniorátu, predseda Generálnej podporovne Gustáva Adolfa a vyše 20 rokov predseda Všeobecnej a vnútromisijnej konferencie.
Cirkevný zbor v Adamovských Kochanovciach mal i školu, na ktorej pôsobili vynikajúci učitelia: Juraj Chorvát v rokoch 1833 – 1890, okrem iného bol aj výborným hudobníkom a autorom Veľkej partitúry k Tranosciu a Gustáv Šimko, ktorý bol aj školským inšpektorom. Bol zakladateľom spolku čitateľov a Spevokolu národných a duchovných piesní. Zaslúžil sa tiež o vznik Speváckeho zboru slovenských učiteľov.
Nemožno nespomenúť, že na území cirkevného zboru sa narodil Ján Smrek, básnik, publicista a vydavateľ.
Kňazi pôsobiaci v Adamovských Kochanovciach :
1. Adam Trnka (1548 – 1556)
2. Martin Dežerický (1556 – 1560)
3. Georg Obora (1560 – 1570)
4. Adam Lovčanus (1570 – 1611)
5. Adam Švargovič (1611 – 1616)
6. Matej Vietoris (1616 – 1618)
7. Ján Pannificis (1618 – 1621)
8. Pavel Raiman (1621 – 1634)
9. Matej Michonides (1634 – 1640)
10.Ján Lieskovský (1641 – 1650)
11.Kašpar Zelník (1650 – 1661)
12.Matej Rudinský (1661 – 1672)
13.ThDr. Samuel Palumbini (1704 – 1708)
14.Bohuslav Mudroň (1783 – 1798)
15.Michal Ján (1798 – 1811)
16.Ján Seberíni (1798 – 1811)
17.Ján Ferdinand Michnay (1819 – 1833)
18.Ján Ľudovít Bachár (1833 – 1874)
19.Peter Pavel Roy (1874 – 1904)
20.Ján Palic (1904 – 1925)
21.Ivan Kolesár (1925 – 1953)
22.Albert Predmerský (1953 – 1986)
23.Mgr. Milan Hargaš (1986 – 2000)
24.Mgr. Ján Ochodnický (2000 – )
Evanjelická a.v. cirkevná fília Melčice :
Evanjelická a.v. cirkev vstúpila do dejín Melčíc okolo roku 1548 potom, ako Lutherova reformácia cirkvi, započatá v roku 1517 prenikala aj na Slovensko. Cestu jej u nás uľahčili husiti, ktorí tu mali aj kostoly (v Haluzicich) a ktorých kritika cirkvi bola v hlavných otázkach zhodná s ideami Lutherovej refomácie.
V poznámkach J.Ľ. Holubyho sa píše, že už v roku 1400 v Kochanovciach jestvovala katolícka fara. Počas pôsobenia husitov na Považí je zrejmé, že aj v tejto cirkvi boli vedené husitské bohoslužby, avšak po ich odchode boli zavedené znovu latinské bohoslužby.
V období reformácie bol prvým reformátorom kochanovskej cirkvi katolícky kňaz ADAM TRNKA, ktorý sa okolo roku 1548 verejne prihlásil k protestantizmu a na svoju stranu získal zemianstvo i väčšinu pospolitého ľudu. Do farnosti okrem Melčíc patrili i Ivanovce. Podľa zápisu vizitácie z roku 1728 bol melčický kostol postavený protestantským panstvom, ale na pôde beckovského panstva. Túto skutočnosť dokazovali evanjelici aj na Krajinskom sneme v Šoproni.
Učitelia na evanjelickej škole v Adamovských Kochanovciach :
Ján Lucae – učiteľ doložený v roku 1658. Pravdepodobne pred ním pôsobil ako učiteľ – organista Pavel Chrchút – Hrehuš
Ďalší učitelia z obdobia 17. storočia nie sú známi.
- Ján Molitoris – povolaný v roku 1705(?) z Beluše, pôsobil do roku 1706.
- Juraj Štauff – (1783), rodák z Trenčína
- Michal Šimonovič – (1793)
- Štefan Fajnor – (1811), z Vrbového
- Štefan Colony – (1810), rodák z Trenčína
- Juraj Ježko – (1836 – 1882), dobrý hospodár, uvedomelý Slovák. Jeho jediný syn dr. F.Ježko bol lekárom v Linci.
- Jaromír Jaroslav Kraic – (1880 – 1969), rodák z Modry, národne uvedomelý učiteľ, otec akademickej maliarky Viery Kraicovej.
- Juraj Chorvát – (1883 – 1890), rodák z Dolného Srnia
- Ferdinand Krafta – rodák z Prahy (1874), zomrel v Novom Meste nad Váhom (1906), tu je aj pochovaný, spisovateľ a národne uvedomelý učiteľ.
- Gustáv Šimko – (1906 – 1927), rodák z Modry
- Ján Kedro – (1927 – 1929), zaslúžil sa o rozvoj cirkevného spevokolu Oráč. V tejto činnosti pokračovali aj jeho nástupcovia.
- Ondrej Šebáň – (1930 – 1938), rodák z Adamoviec, písal obecnú kroniku. Úspešne si počínal v organizovaní miestneho kultúrneho života.
- Andrej Líška – (1940 – 1970), rodák z Turčianskej Blatnice, narodený v roku 1910. V roku 1940 bol spoluzakladateľom MO Matice slovenskej a bol úspešný organizátor kultúrno – výchovného života, najmä ochotníckeho divadla.
Ďaľší známi učitelia boli Mária Adamčíková, Juraj Pavlík
Významné osobnosti v cirkevnom zbore Adamovské Kochanovce :
- Pavol Hečko : (1823 – 1895), evanjelický kňaz a pedagóg
- Ivan Kolesár : (1895 – 1975), (viď odkaz vyššie)
- Samuel Palumbini : (1688 – 1735), (viď odkaz vyššie)
- Adam Podhradský : (1781 – 1862), evanjelický kňaz, národný buditeľ, básnik a ľudový liečiteľ.
- Albert Predmerský : (1914 – 1991), (viď odkaz vyššie)
- Peter Pavel Roy : (1839 – 1909), (viď odkaz vyššie)
- Vladimír Roy : (1885 – 1936), evanjelický kňaz, básnik a prekladateľ
- Dr. Gustáv Adolf Seberíni : (1816 – 1890), evanjelický kňaz – biskup, spisovateľ a organizátor stredného školstva
- Ján Seberíni : (1780 – 1857), (viď odkaz vyššie)
