Prvá nedeľa v novom kalendárnom roku sa niesla v sviatočnom duchu nedeľného popoludnia. Pripísali sme ďalší rok nášmu SEŽ, ktoré sa stretlo v zborovom dome, aby sa zamýšľalo nad domácim štúdiom Biblie. Témou januárového stretnutia bola ďalšia kapitola evanjelia podľa Matúša Mt 22, 1-14 – Podobenstvo o svadbe kráľovského syna.
Úvodného slova sa ujal brat farár a začal stretnutie modlitbou.
Po úvodnej piesni z ES 70 sme sa čas venovali zamysleniu nad textom domácej úlohy.
„Podobenstvo, ktoré sme počuli je pokračovaním Ježišovej polemiky s poprednými predstaviteľmi židovského národa. Rozprávaný dej sa delí do troch fáz, ktoré sú zahájené kráľom, ktorý je v podobenstve vedúcou osobnosťou. Kráľ je jedinou postavou, ktorá hovorí, zatiaľ čo všetky ostatné postavy konajú bez toho, že by niečo povedali.
V prvej časti (22,2-7) posiela kráľ dvakrát svojich služobníkov, aby priviedli pozvaných na svadbu jeho syna (22,3-4). Po prvom pozvaní nasleduje iba odmietnutie pozvaných. Po druhom pozvaní sa hovorí nielen o odmietnutí, ale odrieknutie pozvaných je odôvodnené ich zaneprázdnením (22,5). Táto prvá scéna je uzavretá prejavom násilia. Neprimerané a nečakané reakcie pozvaných, ktorí potupným spôsobom týrali a zabili služobníkov (22,6) zodpovedá reakcie kráľa, ktorý vrahov zahubil a ich mesto vypálil (22,7).
V druhej časti (22,8-10) sa kráľ opäť ujíma iniciatívy a posiela svojich služobníkov na križovatky ciest, aby pozvali bez rozdielu tých, ktorých stretnú, či sú dobrí alebo zlí (22,9). Dôvod tohto pozvania bez hraníc je vyjadrený samotným kráľom: svadba je pripravená, ale pozvaní jej neboli hodní (22,8).
Tretia časť (22,11-13) sa znova začína iniciatívou kráľa, ktorý sa chce oboznámiť s hodovníkmi. Objavenie človeka bez svadobného šatu sa stáva dôvodom jeho skazy (22,11-12). Tento človek je na rozkaz kráľa zviazaný a vyhodený (22,13). Násilnícke nariadenie kráľa je porovnateľné s predchádzajúci scénou, v ktorej boli zahubení pozvaní, ktorí odmietli a zabili vyslaných služobníkmi.
Celé rozprávanie končí slovami, ktoré sumarizujú posolstvo podobenstvo: „Mnoho je povolaných, ale málo vyvolených.“ (22,14).
Úvodná formulácia podobenstva – „nebeské kráľovstvo je podobné človeku- kráľovi“ – je charakteristickou črtou Matúšovho evanjelia. Poukazuje na dynamiku tohto kráľovstva. Východiskovým bodom celého rozprávania je kráľova iniciatíva, ktorý pozýva na svadobnú hostinu. V Matúšovom evanjeliu je titul „kráľ“ použitý ako v súvislosti s Ježišom, tak v súvislosti s Bohom. V situácii, keď kráľ pozýva na svadobnú hostinu svojho syna, by sa očakávalo, že aj syn bude uvedený ako vedúca osobnosť spolu s kráľom. Syn je však len spomenutý a zostáva na pozadí scény v celom rozprávaní.
Prvé pozvanie je obmedzené na skupinu ľudí, obdarených výsadami. Pozvanie, ktoré sa uskutočňuje skrze služobníkov, ktorí sú zástupcovia Božích vyslancov k Izraelu v histórii spásy, nie je prijaté pozvanými. Motív ich odmietnutie nie je v skutočnosti známy. Vzniká dojem, že nemajú skutočný a vlastný dôvod. Ide o gesto odporu, ktoré však nestačí, aby prinútilo kráľa na rokovanie, ktoré by viedlo k upusteniu od pôvodného rozhodnutia.
Potom nasleduje druhé pozvanie, ktoré je naliehavejšie ako to prvé, lebo hostina je už pripravená. Naliehanie kráľa opakovaním pozvania vyjavuje na jednej strane, ako túži po prejave sympatií zo strany pozvaných, a na druhej strane, ako vážne je ich bojkotovanie. Druhé odmietnutie pozvaných je popísané súhrnnejším spôsobom ako prvé. Zaneprázdnení vlastnými záležitosťami je u pozvaných zámienkou pre nemožnosť zmeny ich rozhodnutia voči pozvaniu na svadobnú hostinu. Nečakane násilná a neprimeraná reakcia niektorých pozvaných, ktorí potupne týrali a zabili vyslaných služobníkmi, je narážkou na osud mnohých prenasledovaných prorokov v dejinách izraelského ľudu (porov. Mt 23,37-39). Agresivita sa podobá vinárom z podobenstvo o zlých vinári, ktorí zabili nielen majiteľových služobníkov, ale aj jeho vlastného syna. Násilnícke konanie je potrestané kráľom, ktorý vrahov zahubil a ich mesto vypálil. Takto sa ich odmietnutie stáva príčinou ich skazy.
Ani druhé odmietnutie neprinúti kráľa, aby sa vzdal. Vysiela znovu svojich služobníkov tentoraz ale na rázcestia, aby pozvali bez rozdielu všetkých, ktorých stretnú, nech sú „dobrí“ alebo „zlí“. Dôvod rozšírenia okruhu pozvaných je vysvetlený kráľovými slovami, ktoré adresuje svojim sluhom: „pozvaní neboli hodní svadobnej hostiny“. Pomocou výrazu „dobrí a zlí“ vyjavuje Matúš svoju predstavu o cirkvi. Podľa tohto evanjelia je spoločenstvo veriacich zložené z „buriny“ a „pšenice“ (13,29-30), zo „spravodlivých“ a „tých, ktorí páchajú neprávosti“ (13,41-42), z dobrých a zlých rýb ( 13,47-50), ktorých totožnosť bude odhalená na konci časov.
Hoci je kráľovo pozvanie oslobodené od akejkoľvek diskriminácie – a preto sa svadobná sieň naplnila hosťami – kráľ nemôže neskontrolovať svojich hostí. Pri prehliadke kráľ zisťuje, že jeden zo stolovníkov nemá svadobný šat. Kráľ sa na neho obracia s výčitkou: „Priateľu, ako si sem vošiel, keď nemáš svadobné rúcho?“ Scéna svadobnej hostiny sa tak pretvára v súdne konanie. Keďže stolovníci boli zhromaždení bez predchádzajúceho upozornenia, zdá sa reakcie kráľa neprimeraná ba dokonca nelogická, keď nechá pristihnutému zviazať ruky aj nohy a uvrhnúť ho von do temnôt. Z kráľovho rokovania sa teda zdá zrejmé, že svadobný šat je rozhodujúcim prvkom, aby bolo možné zúčastniť sa svadobnej hostiny. V biblickej tradícii predstavuje oblečenie etické alebo duchovné kvality osoby. Prorok Izaiáš hovorí o rúchu spásy a plášti spravodlivosti (Iz 61,10). Oblečenie tiež poukazuje na príslušnosť do spoločenstva spasených. Kniha zjavenia preukazuje túto skutočnosť slovami: „Kto zvíťazí, takto bude oblečený do bieleho rúcha a nevymažem jeho meno z knihy života, ale vyznám jeho meno pred svojím Otcom a pred Jeho anjelmi.“ (Zj 3,5). V našom texte je svadobný šat nevyhnutnou podmienkou účasti na svadobnej hostine. Odev sa tak stáva symbolom vytrvalej a činnej viery, ktorá sa prejavuje v živote lásky.
Vylúčenie zo svadobnej hostiny a následné uvrhnutie do temnôt poukazuje na okamih budúceho (posledného) súdu, ktorý je opísaný pomocou protikladu dvoch priestorov. Ak je hostina symbolom Božieho kráľovstva, potom temnoty zodpovedajú priestoru odsúdených.
Záverečná veta: „Mnoho je povolaných, ale málo vyvolených.“ (22,14) tvorí kľúč k čítaniu podobenstvo. Protiklady „mnoho – málo“ a „povolaní – vyvolení“ zhŕňa základné posolstvo podobenstvo: hoci je pozvaných veľa a adresáti sú rozliční, tých, ktorí sa budú zúčastňovať svadobnej hostiny, je iba malé množstvo (porov. Mt 7,13-14; 22 , 22.24).
Podobenstvo o svadobnej hostine, ktoré Ježiš rozpráva svojim odporcom, opisuje plán dejín spásy, ktorý začal Boh s Izraelom, ktorý sa však dostal do krízy vďaka tomuto ľudu, ktorý kategorickým spôsobom odmieta pozvania na Synovu svadobnú hostinu. Týmto spôsobom ospravedlňuje Ježiš zjavný neúspech misie, ktorá nenachádza veľa prívržencov. Napriek tomu sa však Božia iniciatíva nevyčerpala. Tretie pozvanie, ktoré nastáva prostredníctvom cirkvi, nie je už zamerané na vybraných adresátov, ale je otvorené všetkým. Toto pozvanie, ktoré zahŕňa dobrých aj zlých do spoločenstva veriacich, nie je zárukou príslušnosti. Nestačí odpovedať na pozvanie, aby bolo možné sa zúčastniť svadobnej hostiny. Je potrebné mať svadobný šat, ktorý symbolizuje ucelenú a zrelú vieru, ktorá sa uskutočňuje v pulzujúcu láske a vernosti.“
Diskusia bola zameraná k uvedenému evanjeliovému textu.
Jedna z našich sestier zaspomínala na priateľku, ktorá po životných skúsenostiach prestáva veriť Pánu Bohu. Skúšky viery sú veľmi dôležité, bez hľadania by sme sa uspokojili s polovičatosťou.
V tento sviatočný čas sme venovali v poézii prevažne Milanovi Rúfusovi, aby sme si pripomenuli 1. výročie jeho odchodu z tejto časnosti (11.1.2009).
Najbližšie sa naše SEŽ stretne 7. februára 2010 o 14.00 h a budeme sa zamýšľať nad evanjeliovým textom Mt 22, 15 – 22 O dani.
Sviatočné popoludnie sme ukončili piesňou z ES 483 a stíšením v modlitbách.
Predstupujeme pred Teba Pane a ďakujeme za ochranu a všetko požehnanie, ktoré sme mohli prijať v uplynulom roku. Bože, Ty poznáš cesty ľudského života, prosíme Ťa by sprevádzala nás na nich Tvoja dobrota., aby sme kráčali podľa Tvojich prikázaní a vieru po všetky dni skutkom dokazovali. Nedaj nám zablúdiť a ísť zlou cestou za telesnou žiadosťou a túžbou nečistou.
Na počiatku tohto roku prosíme Ťa Pane, nech sa od Teba nevzďaľujeme, ale denne žijeme v Tvojej blízkosti.
Ďakujeme Ti, že napriek našej hriešnosti nás miluješ. Tvoja láska, ktorú nám prejavuješ v Tvojom Synovi nám pomáha predchádzať cez rôzne prekážky nášho života. Prosíme Ťa o požehnanie, ochranu a zdravie pre všetkých, ktorými si nás obdaril. Amen.
Pripravila s. Ľ. Adamčiová
