Rim 9,14-16 „Čo teda povieme? Či nie je nespravodlivosť u Boha? Vôbec nie! Veď hovorí Mojžišovi: Zmilujem sa nad tým, komu som milostivý, a zľutujem sa nad tým, s kým mám zľutovanie. Nezáleží teda na tom, kto chce, ani na tom, kto beží, ale na Bohu, ktorý sa zmilúva.“
Bratia a sestry! Apoštol nám dnes kladie otázku: „Je Boh nespravodlivý?“ Je to ťažká otázka. Hľadanie odpovede vôbec nie je ľahké. Niektorí kresťania sa tejto otázky tak boja, že ju vyhlásili za zakázanú, za tabu, považujú ju za rúhanie. Lenže otázka zaznela a podobné názory na tom nič nezmenia. Mnoho ľudí (a nielen tí, ktorí sa označujú ako neveriaci) odpovedalo na túto otázku veľmi jednoducho: Áno, je. Boh je nespravodlivý. Niekto to možno povie len preto, aby dráždil; pretože si myslí, že vám tým spôsobí rozpaky, alebo vás zahanbí. Niekto iný to možno povie naozaj z horkosti duše a mysle. Na potvrdenie svojich slov použije argumenty ako je napríklad i nedávne nešťastie na Haiti, počas ktorého zahynuli tisíce nevinných ľudí. Keď ľudia hovoria, že Boh je nespravodlivý znamená to zakaždým niečo iné. Ale znie to zas a znova rovnako.
Je teda Boh nespravodlivý? Keď sa tak opýtal apoštol, okamžite odpovedal veľmi dôrazne: Nie je. Ani náhodou. Na strohú otázku dáva strohú odpoveď: „Vôbec nie.“ Ale tak krátko sa to neuzavrie. Písmo sväté vzápätí prizná, že Boh niekomu nadržuje a proti niekomu je neuveriteľne zaujatý. „Zmilujem sa nad tým, komu som milostivý, a zľutujem sa nad tým, s kým mám zľutovanie.“ Boh zasahuje do našich vecí, do našich životov a je pri tom zaujatý. Dokonca aj keď mlčí a skrýva sa, nie je to ľahostajný Boh. A práve to potvrdzujú tie slová: „zmilujem sa nad tým, komu som milostivý“.
Kto chce, tomu to znie tak, že Boh si robím, čo chce. Kto to číta s apoštolom, počuje správu o ľuďoch, ktorým Boh pripravil veľké vyslobodenie. Boli v krajine otroctva, boli bezmocní, boli v prostredí, v ktorom ich nič dobré nečakalo. Ale Boh sa rozhodol, že práve títo ľudia bez budúcnosti a bez nádeje sú Mu milí. A podľa toho s nimi konal. Bol pri tom vytrvalý, trpezlivý. Zľutoval sa nad nimi – a nebola to akási chvíľková nálada. Zľutoval sa nad nimi, pretože sa tak rozhodol.
Boh sa o nás stará, je pre nás zapálený, dokonca predpojatý. Bez Neho nemáme žiadnu dobrú budúcnosť. Bez Neho nás nečakajú lepšie časy. Bez Božej pomoci padáme a nevládzeme vstať. Ničím sme si nezískali Jeho pozornosť. Boh sám sa rozhodol, že nám unaveným, nepokojným a časom prenasledovaným ponúkne nádej a ukáže svoju milostivú tvár. To je Boží program. „Zmilujem sa nad tým, komu som milostivý.“ Tak sa Boh rozhodoval skôr, než sme o tom čokoľvek vedeli. Tak bol prítomný v našom živote skôr, ako podľa našich rodných listov náš život začal.
Náš Boh pozná hnev. Pozná prísnosť. Pozná trest. Pozná ľútosť. To všetko u Neho môžeme nájsť. Nenájdeme však u Neho ľahostajnosť. Namiesto nej sa objaví milosrdenstvo. Milosť je u Neho na prvom mieste. Tak to tu čítame: „Nezáleží teda na tom, kto chce, ani na tom, kto beží, ale na Bohu, ktorý sa zmilúva.“
Pán Boh je vo svojom konaní absolútne suverénny. Máme problém pochopiť a prijať to. Zdá sa nám zvláštne, že Boh sám rozhoduje. Bez mojej pomoci. Bez môjho súhlasu. Bez môjho vedomia. Zdá sa nám prirodzené, že si chceme sami riadiť svoj život a žiť si podľa vlastných názorov, ktoré sa nám zdajú dostatočne múdre. Na jednej strane síce poznáme Pána Boha, ale robí nám problém uznať Jeho zvrchovanosť nad svojím životom. Robí nám problém prijať veci zapísané v Jeho slove.
Často máme tvrdé srdcia a neuvedomujeme si milosť, s akou s nami Pán Boh koná. Neuvedomujeme si, že chce, aby sme na Ňom boli závislí, hľadali Ho, aby sme sa pýtali na to, či žijeme tak, ako On chce. Miesto toho skúšame kam až môžeme zájsť, ako veľmi môžeme skúšať Jeho trpezlivosť a milosť. Avšak Pán Boh má na rozdiel od nás srdce, ktoré je pružné a zaplavené láskou. On dokáže odpúšťať a aj odpúšťa, ak vidí našu ľútosť. On sa skláňa, ak vidí bezmocné otvorené srdce a vystreté ruky, ktoré vyjadrujú túžbu po zmene, po záchrane.
Táto viera by sa dala prirovnať k obrazu vyčerpaného, bezmocného, topiaceho sa majstra sveta v plávaní, ktorý zápasí s obrovskými vlnami na rozbúrenom otvorenom mori. Má jednu istotu, že ak mu nikto nepomôže a nestane sa zázrak, ktorý by ho z tej vody vytiahol, neprežije. Som presvedčený, že v takej chvíli sa ten majster sveta nemôže spoliehať na svoje sily, ale uvedomí si, aký je malý a bezmocný. Je naša viera takáto? Uvedomujeme si, že sme slabí, bezmocní a takmer ničoho neschopní? Vieme, že bez Božej pomoci a bez Jeho milosti sme stratení?
Bratia a sestry. Jeden z obrazov Boha, ktorý sme si dnes aspoň trocha priblížili, je Jeho absolútna zvrchovanosť ako tvorcu a z toho plynúca spravodlivosť. Pán Boh je spravodlivý podľa zákona, pretože on sám je zákon. My sme jeho dielo, ktoré vytvoril, každého tak, ako chcel. Zachránil nás z našich hriechov, pretože poslal svojho Syna a my sme sa mohli stať jeho deťmi, pretože sme uverili, že Ježiš, Boží Syn, je naozaj tá potrebná záchrana. Takýto veľký, nezmerateľný Boh sa vo svojej suverenity a spravodlivosti sklonil k tak maličkým a nepatrným ľuďom a ponúkol im záchranu, z ktorej sa všetko odvíja. Božia ruka nás podrží a postaví znova pred Jeho tvár, do Jeho svetla. To máme pred sebou. Amen
Nebeský Otče, chvála Tebe za tento deň, za deň stíšenia, deň spoločenstva. Ďakujeme Ti za všetky Tvoje oslovenie a pozvania, ktoré sa v našom živote dejú, pretože si nám to zasľúbil.
Prosíme za náš svet, ktorý si daroval ako čistý a dobrý. Prosíme Ťa, daj nám v ňom počuť Tvoje slovo. Prosíme, uč nás počúvať tých, ktorých si nám daroval ako svedkov a učiteľov. Prosíme, dávaj nám túžbu pýtať sa a skúmať, čo je dobré a spravodlivé a toho sa pridržať. Nedaj nám zabudnúť na lásku, ktorá je s nami po všetky časy. Prosíme za všetkých ľudí, aby mali dobrú vôľu. Prosíme za našu krajinu, za našu cirkev a za náš zbor. Daj, aby sa odlišoval od sveta tým, že sa v ňom rozhojní nádej a milosť. Prosíme za tých, ktorí s nami byť nemôžu. Prosíme Ťa o bezpečie a lásku pre naše deti. Dávaj silu, nádej a pokoj všetkým chorým, unaveným a osamelým. Amen.
