L 16,19-31 „Bol bohatý človek, obliekal sa do šarlátu a jemného ľanu a hodoval každý deň skvostne. A bol akýsi chudobný muž, menom Lazár, ktorý ležiaval pred jeho bránou vredovitý a žiadal si nasýtiť sa odpadkami z boháčovho stola, [ale nikto mu ich nedal], len čo psy prichádzali a lízali mu vredy. Ten chudák umrel a anjeli ho zaniesli do lona Abrahámovho. Umrel aj boháč a pochovali ho. Potom v mukách podsvetia pozdvihol oči a zďaleka uzrel Abraháma a v jeho lone Lazára; zvolal: Otec Abrahám, zmiluj sa nado mnou a pošli Lazára, aby si koniec prsta omočil vo vode a ovlažil mi jazyk, lebo sa veľmi trápim v tomto plameni. Ale Abrahám mu odpovedal: Synu, rozpomeň sa, že si ty svoje dobré veci vzal zaživa a podobne Lazár zlé; teraz tento sa tu teší a ty sa trápiš. Okrem toho, medzi nami a vami je veľká priepasť, aby tí, čo odtiaľto chcú prejsť k vám, nemohli, ani odtiaľ nedostali sa k nám. Nato povedal (boháč): Prosím ťa teda, otče, pošli ho do domu môjho otca; mám totiž päť bratov; nech im svedčí (o tých veciach), aby neprišli aj oni na toto miesto múk. Abrahám [mu] povedal: Majú Mojžiša a prorokov, nech ich poslúchajú. On však odvetil: Nie, otec Abrahám, ale keby niekto z mŕtvych išiel k nim, kajali by sa. Odpovedal mu: Keď Mojžiša a prorokov neposlúchajú, nedajú sa presvedčiť, ani keby niekto z mŕtvych vstal.“
Dnešná nedeľa má pomenovanie „Nedeľa kresťanskej rodiny.“ Kresťanských rodín tu však mnoho nie je. Väčšinou vidíme jednotlivcov: zástupcov alebo ak chceme vyslancov jednotlivých rodín. Medzi nami je len málo manželských párov, rodičov, ktorí prišli so svojimi deťmi, kompletných možno i viacgeneračných rodín. No napriek tomu dúfam, že sa táto nedeľa nezmení na trúchloslužby nad našimi rodinami, ale povzbudí nás v radosti a vďačnosti za naše rodiny. Aj dnes si totiž uvedomujeme, že mať rodinu nie je samozrejmosť, že rodina je dar, ktorý nám Pán Boh dal.
Tento dar ale doceníme väčšinou až vtedy, keď sme z rodiny vytrhnutí. Deti budú mať čoskoro prázdniny. Pôjdu do rozličných táborov. Budú týždeň alebo viac bez rodičov, a vtedy si niektoré uvedomia čo to znamená mať mamu, otca, brata, sestru, babičku, dedka. Niektorí z nás si niečo podobného uvedomujú takmer každý deň. Mám na mysli tých, ktorým smrť vzala manžela, manželku, alebo niekoho z blízkych. Rodina je dar. Vážme si ju, ak ju máme.
Dnes sme počuli príbeh o dvoch ľuďoch, ktorí každý svojim spôsobom stratili svoju rodinu. Chudák Lazár a bohatý človek, dvaja ľudia, ktorí prišli o rodinu. Lazár nemal na svete nikoho. Rodičia mu možno zahynuli alebo ho kvôli jeho chorobe odložili na ulicu, čo bolo v tej dobe dosť bežné. Lazár vyrástol na ulici a jedinou možnosťou ako prežiť bolo žobrať, čakať pri bránach bohatých ľudí na nejaké zvyšky, čo ostali z ich prepychových hostín. Lazárov prípad nie je ojedinelý. Aj dnes žijú na svete tisíce detí bez rodiny, v chudobnejších krajinách priamo na ulici, v bohatších krajinách v detských domovoch. Práve tieto deti nám pripomínajú, že vyrastať v rodine nie je žiadna samozrejmosť.
S bohatým človekom to bolo iné. S najväčšou pravdepodobnosťou vyrástol v normálnej rodine, mal päť bratov. Keď dospel, osamostatnil sa. Ale úspech a bohatstvo mu pravdepodobne stúpli do hlavy. Keď dosiahol vyššieho spoločenského postavenia, prerušil kontakty s rodinou. Každopádne príbeh hovorí o tom, že boháč si na dom svojho otca a na svojich päť bratov spomenul až keď už bol po smrti. Pred tým sa s nimi prestal stýkať. Stratil svoju rodinu z iného dôvodu ako Lazár – z dôvodu svojej vyššej životnej úrovne a sústredenie sa na seba.
Viete, že aj dnes je mnoho rodín, ktoré sa rozišli. Dodnes to niekde funguje tak, že sa brat s bratom nestýka, že sa spolu deti a rodičia nerozprávajú. Z rôznych dôvodov, nielen z tých finančných, nielen z dôvodu odlišnej životnej úrovne. I tu si človek musí uvedomiť, že rodina tá užšia aj tá širšia je dar, rodina ktorá funguje, ktorá spolu komunikuje, ktorá sa stýka. Ak ju máme, vážme si to a starajme sa o fungujúce vzťahy v našich rodinách. Ak nám chýba, skúsme hľadať nové cesty k svojim príbuzným.
Lazár a boháč, dvaja ľudia, ktorí prišli o rodinu. Ten prvý ju stratil, nebola to jeho vina – zostal v živote sám a chorý. Ten druhý sa o rodinu pripravil sám, prerušil styky. Obaja nakoniec zomreli. Ten prvý vo svojej chudobe, takže nemal nikoho, kto by mu pripravil pohreb. V príbehu sa píše, že ho anjeli zaniesli do lona Abrahámovho. Boháč zomrel uprostred svojho bohatstva. Vystrojila mu pohreb na úrovni, a potom sa náhle ocitol v pekle. Ich životy sa náhle úplne obrátili. Boháč sa ocitol dole, chudobný Lazár hore.
Lazárov osud potvrdzuje to, čo sa v Biblii často píše – že Pán Boh je Bohom vdov a sirôt. Lazára, ktorý prežil celý svoj život v biede a chorobe, ktorý si prešiel v živote peklom, si Pán Boh vzal k sebe! A vytvoril mu rodinné zázemie. Všimnime si, že tento príbeh popisuje nebo ako rodinný domov. Obloha je rodina. Anjeli Lazára odniesli do náručia otca Abraháma, a keď vezmeme do úvahy, že tam bol aj starostlivosť Otca nebeského, tak musíme uznať, že Lazárovi bola rodina dvojnásobne vynahradená. Na zemi nemal ani jedného otca a v nebi má hneď dvoch! Boha Otca a otca Abraháma. Keď sa niekedy hovorí, že kus neba je už tu na zemi, alebo že časť neba smieme zakúšať už tu v časnosti, tak tento príbeh nám hovorí, že ten kúsok neba je predovšetkým v rodine, v rodine ktorá funguje, ktorá drží pohromade.
S boháčom to bolo inak. Ocitol sa na mieste, kde nebolo nikoho, kto by mu zašiel po pohár vody, keď mal smäd. Peklo je tu vykreslené ako miesto kde sa nikto o nikoho nezaujíma, kde nikto nikomu nepomôže. Spomínam si na jednu ilustráciu, ktorá popisuje rozdiel medzi nebom a peklom. Aj v nebi aj v pekle stoja ľudia okolo veľkej nádoby a majú v ruke dlhé lyžice, takže sa sami nedokážu najesť. Rozdiel je v tom, že v nebi si ľudia lyžice s jedlom podávajú navzájom, každý tomu naproti, kým v pekle, sa každý snaží najesť sám a nikomu sa to nedarí, takže všetci sú hladní. Práve takúto pekelnú samotu prežíval boháč z Ježišovho podobenstva. Videl v nebi Lazára v náručí otca Abraháma a sám nemal nikoho, kto by mu podal pohár s vodou. Až tam si ten človek spomenie na rodinu, na dom svojho otca, na svojich bratov, ale už je neskoro. Ako rád by oživil svoje rodinné vzťahy, ako rád by svojich bratov varoval, aby nedopadli tak ako on, ale už je neskoro. Myslím, že tento moment príbehu je veľmi silný, prihovára sa ku každému z nás. Prerušené rodinné väzby a vzťahy: to je kus pekla na tejto zemi.
Bohatý človek trpiaci touto samotou prosí Abraháma, aby urobil v jeho rodine nejaký zázrak. Ale odpoveď Abraháma je jasná – majú Mojžiša a prorokov, to znamená – majú svedectvo Biblie, to im musí stačiť. Zázraky v rodine ešte žiadnu rodinu nezachránili. To čo zachráni rodinu, to čo ju udrží pohromade je pokora pred Bohom. Vôľa žiť podľa poriadku Božích zákonov. Tam kde sa táto pokora pred Bohom, poslušnosť a vôľa žiť v súlade s Božím poriadkom stráca, tam sa môže stratiť aj rodinná súdržnosť, vzťahy, mohli by sme povedať – tam sa ľahko vytráca nebo.
Príbeh o Lazárovi a boháčovi Ježiš nerozprávali preto, aby nás postrašil peklom, ale aby nás povzbudil nebom! Stratiť nebo môžeme už tu na zemi, a rovnako zažiť peklo môžeme už tu na zemi. Preto urobme všetko preto, aby sme nestratili nebo, aby sme si uchovali zdravé a fungujúce vzťahy v našich rodinách. Nezachránia nás zázraky, ale poslušnosť tomu čo nám hovorí Pán Boh. Amen
