Kázeň v 2. adventnú nedeľu.
Mal 2,17-3,1.3 „Unavujete Hospodina svojimi rečami a spytujete sa: Čím Ho unavujeme? Tým, že hovoríte: Každý, kto páše zlo, páči sa Hospodinovi! a: On má v nich záľubu. Alebo: Kde je Boh práva? Ajhľa, posielam svojho posla, aby pripravil cestu predo mnou, a vtedy zrazu príde do svojho chrámu Pán, ktorého hľadáte, a posol zmluvy, v ktorom máte záľubu. Ajhľa, prichádza! – vraví Hospodin mocností. Posadí sa ako tavič a čistič striebra a prečistí levítov; tríbiť ich bude ako zlato a striebro a budú správne prinášať Hospodinovi obete.“
Zbožní obyvatelia Jeruzalema sa dovolávali Božieho súdu. Zdalo sa im neznesiteľné, ako to vo svete okolo nich vyzerá. Do neba volajúca bola skazenosť sveta, ľudia, ktorí klamú, kradnú,… nikomu sa už nedá veriť. Čo myslíte, mohli by sme sa k nim pridať?! Nad odpoveďou netreba dlho uvažovať. Mnohí ľudia sa dnes trápia nad touto skazenou dobou. Hľadíme na nemorálnych, nemravných ľudí, na zlodejov, tunelárov a vidíme, že sa im nič zlé nedeje. Neraz sa nám zdá, že si žijú celkom dobre, často oveľa lepšie ako my.
„Každý, kto pácha zlo, páči sa Hospodinovi!“ To vraveli rozhorčení zbožní Jeruzalemčania a mnohí ďalší veriaci v dejinách, ktorým sa zdala doba pred Božím zásahom príliš dlhá. Ich modlitby sa stávali stále naliehavejším volaním po Božom zásahu a treste, po pomste nad tým zlým, skazeným svetom. „Kde je Boh práva?“ Kedy príde súd nad hriešnikmi? Kedy im to Boh spočíta?
Čo prezrádzajú tieto otázky? Skutočnú túžbu, aby Boh zasiahol a dokázal svoju moc nad všetkými? Alebo táto otázka prezrádza našu nedôveru, že Boh na tomto svete ešte niečo zmôže.
Náš kritický hlas by sa mohol ešte dlho niesť v súzvuku so žalospevom zbožných z Jeruzalema. Boží posol však volá: „Unavujete Hospodina svojimi rečami.“ Boh nepočúva vaše slová s radosťou. On od svojich detí, ktorými sme, očakáva niečo iné než sťažnosti na celý svet.
Evanjelista Lukáš opisuje dvoch Ježišových učeníkov, ktorí si priali, aby ich Majster zoslal oheň z neba na samaritánsku dedinu, v ktorej ich odmietli prijať. A čo im Ježiš odpovedal: „Neviete, čieho ste ducha; lebo Syn človeka neprišiel zatratiť ľudské duše, ale zachrániť.“ Boh nechce záhubu sveta. Nechce rýchli trest nad každým hriešnikom. Nerozumieme Bohu? Nechápeme, čo Ho unavuje nad naším pohoršením sa nad svetom?
Unavuje Ho naša netrpezlivosť, že Božie kráľovstvo neprichádza ani v našej dobe, ktorú pokladáme za tak zlú, horšiu než kedykoľvek predtým. Sme netrpezliví. Zvykli sme si na veľmi rýchle tempo v živote, na rýchlu obsluhu. Ak všetko nejde podľa nás, dôjde nám trpezlivosť. Sme zvyknutí na automaty, z ktorých za určenú sumu vypadne nám zvolený tovar. Pán Boh však nie je ten, kto nás obsluhuje a my nie sme Jeho zákazníci. My sme Jeho deti, Jeho služobníci. Preto nemôže mať radosť z našej unáhlenej túžby po pomste, nemôže sa tešiť, keď privolávame oheň na hriešnikov.
Čakáme a obzeráme sa, kedy už Boh začne so svojim súdom. Nech už Hospodin zasiahne, nech už niečo robí, volá naša duša. A On skutočne niečo robí: vysiela svojho posla, ktorý má posilniť Jeho prítomnosť medzi ľuďmi, aby neskončili niekde v priepasti, v skaze… aby neskončili bez Boha. Pretože to sa môže stať tým, ktorí o Bohu nič nevedia, ale i tým, ktorí Mu zle rozumejú a predstavujú si Ho ako automat alebo sudcu bez zľutovania.
Zatiaľ čo nás sa zdá čakanie nekonečne dlhé, Boh má plné ruky práce so záchranou tohto sveta. Zbožní v Jeruzaleme to nevidia, žiaľ málokedy sme k tomu všímavý aj my sami. Hospodin zatiaľ dáva pokyn svojmu poslovi a potom „zrazu príde do svojho chrámu.“ To tiež patrí k rysom Božieho príchodu, o ktorom smieme niečo vedieť: náhly príchod. Príchod Božieho kráľovstva je v evanjeliu pripodobnení k zlodejovi, ktorý prichádza nečakane v noci. Zrazu je tu! A je to On, sám Pán, žiadny zástupca, či náhradník. Najprv ide do svojho chrámu, to znamená medzi veriacich, medzi svoj ľud, medzi svoje deti. Ten, ktorého sme volali a po ktorom sme túžili príde medzi nás.
Boží príchod sa týka predovšetkým nás, členov cirkvi. U nás Pán začína. Súd sa začína od domu Božieho, počuli kresťania prvého storočia z úst apoštola Petra. Nemôžme si naivne myslieť, že Pán nás vynechá. Bolo by našim nešťastím, ak by nás obišiel. My, cirkev, sme tí Léviho synovia na ktorých záleží, aby sa tu na svete kázalo čisté evanjelium, aby sa konali bohoslužby, modlitby a skutky lásky. Nie formálne! Boh chcel vždy a teda chce to aj dnes, aby sme pri bohoslužbách, pri zvestovaní Slova, pri modlitbách a pri stole sviatosti boli prítomní celým svojim srdcom, ochotní odpúšťať a prijať odpustenie. „Pokánie čiňte, lebo sa priblížilo kráľovstvo nebeské“, tak vyzýval ľudí Ján Krstiteľ, keď svojim pôsobením pripravoval cestu väčšiemu Pánovi, ktorý šiel za ním.
Tento súd, táto očista v chráme, v cirkvi je ako oheň taviča, ako čistidlo striebra. Takýto proces čistenia a triedenia iste nebude bezbolestný. Buďme pripravený na to, že sa týka aj nás, že medzi nami prebieha a ešte aj prebehne. Mnohí tušíme, aké nánosy na sebe máme, s ktorými nemôžeme prísť do kráľovstva Božieho. Malachiáš nás učí nehľadať vinu vonku, ale v nás. Či nie sme ľahostajní, keď sa deje bezprávie, keď sú ohrození tí, na ktorých Boh vždy upozorňoval? Sú to vdovy a siroty, tí, ktorí si nedokážu širokými lakťami a plnými vreckami zabezpečiť spravodlivosť, tí, ktorých hlas zanikne v hlasitom kriku prisluhovačov mocných. V ich prípade musí cirkev spozornieť. Naše mlčanie nás totiž usvedčuje z nespravodlivosti a stavia nás pred Boží súd.
Máme ešte chuť volať so zbožnými z Jeruzalema: „Kde je Boh práva?“ Skôr by sme mali volať po Božom milosrdenstve a odpustení. Ešte je čas prosiť o Božiu pomoc. Na výzvu Božieho posla dovolávame sa aj my Hospodina, ktorý usiluje o záchranu človeka bez ohľadu na hranice medzi národmi a cirkvami. Kdekoľvek vo svete žijú ľudia, ktorým sa ubližuje, Boh stojí na ich strane. Keď toto vieme, potom aj naše volanie: „Kde je Boh práva?“ bude mať úplne iný podtón. Bude znamenať: Kde je Boh, ktorý nás prišiel očistiť a tak pripraviť na svoj deň? Ktorý očistí svoju cirkev od hriechu tak, aby sme nezahynuli.
Kde je Boh práva?“ Je tam, kam nám ukazuje advent. Je v Božom Synovi Ježišovi Kristovi. Boh je medzi nami – v betlehemských jasličkách, na golgotskom kríži. Tadiaľ prešiel, aby sa opäť a ešte mocnejšie ujal vlády nad týmto svetom. Pretože teraz môže dať nový život i tým, na ktorých by po prečistení a pretavení nezostalo nič, na čo by mohol Boh naviazať a priviesť do svojho kráľovstva. Boh v Ježišovi Kristovi podstúpil ten najtvrdší súd, ktorý naivne privolávame na skazený svet. V tomto súde by nikto neobstál – ani bezbožní, ani zbožní. Jedine Ježiš v ňom obstál a očistil tak aj nás, aby sme mohli nielen každú nedeľu prinášať obeť svojej vďaky, chváli a prosieb v Božom dome. Amen.
