L 2,11 „Narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán.“
Minulú nedeľu som po skončení služieb Božích počul, ako jedna sestra hovorí: Vôbec sa mi nezdá, že budú Vianoce! Nebolo to po prvý krát, čo som niečo podobné počul, práve naopak. Čoraz častejšie a najmä tento rok som počul podobné vyjadrenia. A preto sa nečudujte, že som začal premýšľať nad tým, čo potrebujeme k tomu, aby sme prežili skutočne šťastné a veselé Vianoce (aké si zvykneme navzájom priať).
Najskôr som si uvedomil, že sme voči tzv. vianočnej nálade rok čo rok imúnnejší! Koledy a piesne s vianočným nádychom počúvame z rádií tuším už od októbra – a tak si viacerí vzdychneme – mohli by to už vypnúť. Vianočné dekorácie, ktoré visia v obchodných domoch minimálne tri mesiace sú už v decembri poriadne zaprášené a najlepšie by bolo zvesiť ich. Pri reklame, ktorej nedokážeme uniknúť mám pocit, že podľa reklamných agentov musíme na Vianoce myslieť aspoň s polročným predstihom. A tak sa čoraz viac stávame imúnnejší voči vianočnej nálade.
Neskôr som si zapol rádio práve vo chvíli, keď moderátor vítal poslucháčov, ktorí si pustili rozhlasový prijímač v najrušnejšom týždni roka. V úvode povedal niekoľko viet a ja som neodolal a len tak v duchu som mu ne odpovedal. Náš rozhovor vyzeral asi takto: Všade vyupratované – a moja odpoveď – žiadne špeciálne predvianočné upratovanie som nerobil a nemám ho ani v pláne. Redaktor pokračoval: vôňa vanilkových rožtekov a medovníkov naplnila váš byt – a zase som musel dodať – nenaplnila, medovníky voňali len v zborovom dome, kde ich naše sestry napiekli pre tých, ktorí na štedrý večer prídu do kostola. Redaktor sa však nedal: konečne ste sa rozhodli koľko druhov sladkých a slaných dobrôt napečiete – nebude to žiadny rekordný počet, usmial som sa, bude stačiť menej, veď na sviatky si nepožičiam ešte jeden žalúdok. A potom prišlo vyvrcholenie – aby boli vaše sviatky skutočne krásne, prijmite ešte jeden recept na… Viete si iste domyslieť, čo som spravil – preladil na inú stanicu.
Ibaže koledy, dekorácie, vyupratovaní dom, množstvo jedla a viacero druhov zákuskov ešte nikomu napomohli, aby vianočné sviatky boli skutočne šťastné a veselé. Už sme sa o tom mnohokrát presvedčili a presviedčame sa stále znova a znova. Prečo? Nuž možno preto, že sme sa uspokojili s vonkajším obalom, ktorý je iste krásny, výnimočný, ale je to len obal.
Možno ste videli film Stroskotanec s Tomom Hanksom. Je to príbeh zamestnanca kuriérskej firmy FedEx, ktorý sa po leteckej havárii ocitne na opustenom ostrove. Muž, ktorý ako jediný katastrofu prežije, sa stane novodobým Robinsonom. Musí sa naučiť, ako žiť v primitívnych podmienkach v ľudoprázdnej divočine. Jediné, čo mu pomáha prekonať rozličné prekážky sú nedoručené balíky, ktoré spolu s ním „prežili“ pád lietadla. Najskôr váha, nechce porušiť listové tajomstvo, ale napokon otvára jeden balík za druhým a nachádza mnoho užitočných pomôcok na prežitie.
Viete si predstaviť, že máte balík, ktorého obsah vám môže pomôcť, ba čo viac zachrániť vás a vy sa budete len pozerať na jeho obal? Že je to bláznovstvo?! Ale veď práve to robíme, keď Vianoce zabalíme do kolied, pečiva, darčekov, ale ich skutočný obsah si nevšímame!
Niektorí z vás by možno radi povedali: áno, vieme kam mieriš, chceš povedať, že tým základom, tým skutočným obsahom Vianoc je Pán Boh, respektíve vianočné zvesť, že Boh sa stal človekom. Máte pravdu. Skutočne mierim týmto smerom. Skutočne je to to, čo vám chcem povedať. Ale takto podané to pôsobí dosť lacno. Uznajte sami, že to znie trochu ako fráza. Síce zbožná, dokonca Písmom svätým podložená, ale predsa len fráza. Možno si spomenie, že ste sa to kedysi na náboženstve učili ako poučku z katechizmu. Je možné, že veta: „Boh sa stal človekom“ sa k vám dostala z nejakej koledy alebo rozhovoru a určite ju každé Vianoce počujete v kostole. Ale nič to s nimi neurobilo. A niekto si možno pomyslí: či už niekedy Boh bol alebo nebol človekom, čo to má spoločné so mnou, s mojimi problémami, keď sa mi rúca práca, rodina, život?
A predsa to má niečo spoločné, pretože Boh sám sa stal človekom pre nás. Ten ktorý nás z lásky povolal k bytiu, vstúpil do nášho sveta, aby bol sám našim svetlom a zdrojom nového života. Aby nám veľmi zrozumiteľným spôsobom ukázal aký je naozaj, aby sme videli veľkosť Jeho lásky k nám v Jeho rozhodnutí žiť náš život a prejsť aj bolesťou, neistotou a hrôzou smrti.
Skúsme teda Vianoce s koledami, rodinným posedením pri preplnených stoloch aspoň raz nebrať ako cieľ predvianočného zhonu, ale naopak ako pozvanie, ako začiatok cesty, na ktorej možno nájdete sami seba. A možno už tie budúce Vianoce budú vyzerať úplne inak … Amen.
